reklama

Čo vidieť v Paríži za 3 dni

Paríž - mesto svetiel, kultúry, krásy, romantiky, zábavy, histórie, módy a samozrejme lásky. Tieto všetky prívlastky nás presvedčili, aby sme si na Vianoce kúpili letenky práve do Paríža.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Na začiatok niečo praktické. Letenky sme si bookovali cez Ryanair. Z Bratislavy do Paríža Beauvais nás vyšli spiatočné letenky pre dve osoby na máj na necelých 150 eur. Hotel sme si bookovali v apríli cez www.booking.com, po zvážení pomeru cena/kvalita sa nám najviac pozdával hotel Regina priamo v štvrti Monmartre. Na 4 noci nás vyšiel na 340 eur (2 osoby). Ubytovanie nájdete aj na www.airbnb.com.

Ak chcete ušetriť 15 USD na ubytovaní cez booking.com, kliknite na tento link: https://www.booking.com/s/23_8/belusr50 , nájdite a zajednajte si svoje ubytovanie a po absolvovaní ubytovania sa Vám na účet vrátia peniaze. Nezabudnite si v nastaveniach bookingu zadať číslo svojej karty. Tieto peniaze môžete potom použiť na cestovanie alebo na niečo úplne iné :-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Konečne (každý pozná to odpočítavanie pred dovolenkou) nastal deň odletu, 12. máj. Na letisko sme prileteli po dvoch hodinách letu, asi o 20:00 hod. Letisko Beauvais je 80 km od Paríža, ale preprava do Paríža vôbec nie je komplikovaná. Autobusy na Porte Maillot premávajú 20 minút po každom prílete a nemusíte sa báť, že sa nezmestíte alebo že ho nestihnete. Nástupište je vľavo od príletovej haly. Lístky si môžete kúpiť v automate v príletovej hale alebo v predstihu cez internet, ako my (http://tickets.aeroportbeauvais.com/Identification.aspx). Spiatočný lístok stojí 34 eur na mieste, cez internet 31,80 eur. Po približne hodine a pol sme dorazili ku kongresovému centru Porte Maillot. Do hotela sme sa presunuli metrom, stanice aj linky sú dobre značené. Lístky t+ si môžete kúpiť v automatoch, jeden stojí 1,8 eur. Ak plánujete cestovať verejnou dopravou častejšie, kúpte si radšej 10 lístkov, ktoré stoja 14 eur. Na stránke http://www.ratp.fr/itineraires/en/ratp/recherche-avancee si môžete nájsť mapu metra a podmienky cestovania (jeden lístok platí v prvej a druhej zóne, pre ostatné zóny potrebujete dva alebo tri lístky, jeden lístok platí 90 minút, je prestupný iba v niektorých kombináciách- metro/metro, metro/vlak RER, vlak RER/vlak RER, bus/bus- teda nemôžete kombinovať metro s busom, pri každom prestupe treba označiť lístok, ...). Hotel Regina je na rušnej ulici Boulevard de Rochechouart, neďaleko od Moulin Rouge a baziliky Sacre Coeur, ale izbu sme mali našťastie otočenú dozadu, takže hluk z ulice sme nepočuli. Izba s kúpeľňou bola malá, ale relatívne čistá, na prespatie stačila :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paríž s predmestiami predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne s počtom obyvateľov cca 20 miliónov. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov len 2 mil.obyvateľov. Prvé osídlenie Lutécia (barinaté mesto) vzniklo na ostrove Cité 300 rokov pred n.l. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 - 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov. Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789 (dobytie Bastily bol skôr symbolický akt, v ten deň tam bolo len 7 väzňov). V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Koniec 19.storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hneď prvé, čo som si v Paríži uvedomila bolo to, že už viem, prečo sa francúzsky balkón volá francúzsky balkón. Boli všade a naozaj vyzeralo, že im stačia. Len máloktoré byty mali klasické balkóny. Naopak, chýbajú tu pumpy a supermarkety. Evidentne miestni nakupujú v malých obchodíkoch a pekárničkách, kde sú potraviny vždy čerstvé a tankujú na malých stojanoch. A fungujú tu aj nabíjacie stanice pre elektromobily, čo je u nás rarita. Typickým znakom Paríža sú terasky pred kaviarňami a reštauráciami. Stoličky nie sú otočené oproti seba ale všetky smerujú na ulicu, aby si každý mohol vychutnať relax a mohol sledovať okolie. Ak sa bojíte, že sa nedohovoríte po anglicky, ako nás veľa ľudí strašilo, tak to nie je pravda (aj keď samozrejme je to náhodné). Paríž je najnavštevovanejšie mesto sveta (až 90 miliónov turistov ročne), takže turisti sú všade a domáci sú veľmi ústretoví. Dokonca nás sami oslovili, keď videli, že si nevieme poradiť. Negatívom na meste bola špina a smrad. Aj keď sme stále videli upratovacie autá a bolo vidno, že tento problém nezanedbávajú, milióny turistov a cudzincov a iné zvyky spravia svoje. Ako píšu niektoré bedekre, jedlo je jednou z najzaujímavejších vecí v Paríži. Klasické reštaurácie sme vymenili za kaviarne, ulice plné stánkov s jedlom (na oveľa vyššej úrovni, ako si predstavujete), vošli sme asi do každej jednej pekárne (a to sú na každom rohu), lebo sme neodolali tomu pečivu, ktoré vyzeralo chutne, ale chutilo neskutočne! Ochutnali sme slané aj sladké palacinky, syry, vína, bagety, ovocie, koláče, slaný koláč quiche (kiš)... A jedlo (a Eifelovka :-) ) je moja najkrajšia spomienka, takže nie, že si objednáte hotel s plnou penziou! Čo sa týka jedla, zaujímavé je, že Francúzski muži patria medzi najštíhlejších v EÚ, francúzsky toast a francúzske hranolčeky (french fries) nie sú francúzske vynálezy, croissant bol vlastne vynájdený v Rakúsku, vo Francúzsku denne vydajú 2 nové kuchárske knihy, vyrába sa tu viac ako 350 rôznych druhov syra a každý Francúz za jeden rok skonzumuje až 500 slimákov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jedna z pekární
Jedna z pekární 
Pravé francúzske bagety
Pravé francúzske bagety 
Makarónky
Makarónky 
No dá sa tomu odolať?
No dá sa tomu odolať? 

Prvé ráno sme nelenili, lebo cieľ bol jasný – Eiffelova veža! Už o pol ôsmej sme boli na terase Trocadero. Dúfali sme, že o takomto čase bude väčšina turistov ešte spať a to sa ja podarilo, takže sme mali z terasy krásny výhľad bez toho, aby nám v ňom niekto prekážal. Modrá obloha a slniečko ešte umocnili dojmy z Eiffelovej veže, 324 metrovej kovovej konštrukcie postavenej na Champ de Mars v blízkosti Seiny pri príležitosti svetovej výstavy v roku 1889. Vedeli ste, že ju maľujú každých 7 rokov a pôvodne mala byť postavená v Barcelone? 3000 kovorobotníkov zložilo 18 038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi nitov iba za 26 mesiacov. Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Pobúrení umelci ju nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú Železná dáma. Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, keď umožnila prvé medziatlantické rádiové spojenie, mohla aj naďalej ostať. Hore vedie 1652 schodov a denne vežu navštívi 18 000 turistov.

Skoré ráno pri Eiffelovke
Skoré ráno pri Eiffelovke 
Pohľad na Eiffelovu vežu z terás Trocadero
Pohľad na Eiffelovu vežu z terás Trocadero 
Eiffelovka
Eiffelovka 

Vežu otvárajú o pol desiatej (cez leto o deviatej, otvorená je do polnoci). Okolo ôsmej nebol v radoch ešte nikto ale turisti pomaly prichádzali a začali sa tvoriť dlhé rady. Lístky sa dajú kúpiť aj na internete na oficiálnej stránke, ale iba vo veľkom predstihu, lebo 3 mesiace pred našou návštevou už boli vypredané. Prístupné sú 3 poschodia, na najvyššie sa dá ísť iba výťahom (15,5 EUR). Treba si pozorne prečítať, ktorý rad je správny (podľa toho, či už máte lístok alebo chcete ísť peši) a takisto či náhodou nie je niektorý pilier zavretý. Aby sa Vám nestalo, že hodinu a pol stojíte v rade do zavretého piliera, zatiaľ čo koniec ostatných radov je už v nedohľadne :-) No čo už, rozhodli sme sa ísť teda peši na druhé poschodie, pretože v tomto rade nikto nestál (9 eur). Nakoniec sa to ukázalo ako dobrá voľba, pretože hore sme vybehli za chvíľu a na druhom poschodí sme boli skoro sami. Výhľad bol očarujúci a mňa očarila aj mohutná železná konštrukcia, ktorú si môžete lepšie vychutnať zo schodov, ako z výťahu. Nezabudnite si pozrieť film o veži v malom kine a kúpiť hocičo s Eifelovkou (napríklad baretku) v obchode so suvenírmi.

Druhé poschodie veže
Druhé poschodie veže 
Výhľad na Champ de Mars
Výhľad na Champ de Mars 

Kúsok od Eifelovky (metro zastávka Alma) je kópia plameňa pochodne, ktorú drží Socha slobody v New Yorku a pri nej tunel, v ktorom sa v roku 1997 zabila princezná Diana.

Z Eifelovky sme sa vybrali cez Champ de Mars, priestranstva, kde sa konali prehliadky kadetov Vojenskej akadémie (École Militaire- na konci parku) na Rue Cler. Podľa bedekra tu mal byť pouličný trh, čo sme si predstavovali ako ulicu plnú rôznych stánkov. Ale vyzeralo to trochu inak. Namiesto stánkov tu sú malé rôznorodé obchodíky a kaviarne, čo nás vlastne ani nesklamalo a keďže sme ešte neraňajkovali, prvé kroky viedli do pekárne. A tu, práve tu sme jedli najlepší kiš (možno preto, že bol prvý :-)) a marhuľový koláč na svete!

Quiche na Rue Cler
Quiche na Rue Cler 

Uspokojení sme pokračovali s dobrým medzičasom smerom k Invalidovni. Les Invalides je komplex budov obsahujúci múzeá a pamiatky francúzskej vojenskej histórie, nemocnicu a domov pre vojnových veteránov, čo boli aj pôvodné účely budov. Dnes je to aj miesto, kde sú pochovaní niektorí z najväčších vojnových hrdinov Francúzska, okrem iných aj Napoleon Bonaparte, ktorý je považovaný za národného hrdinu. Dominantou komplexu je kráľovská kaplnka Église du Dôme so žiariacou zlatou kopulou, ktorá bola postavená podľa Baziliky sv. Petra v Ríme. Vstupné je 9,5 eur a zahŕňa vstup do múzeí, Napoleonovej hrobky a do kostola, ktorý je zdarma.

Les Invalides
Les Invalides 

Kúsok od Invalidovne je aj Rodinove múzeum. Múzeá nás ale veľmi nezaujímali (hlavne kvôli časovej tiesni), tak sme sa iba pomotali okolo a začali sme hľadať najbližšiu stanicu bicyklov, pretože boli pred nami štvrte St-Germain-des-Prés, Montparnasse, Luxembourg a Latinská štvrť, ktoré sme chceli vidieť a najlepšia možnosť na prepravu bol bicykel.

V meste funguje systém Vélib´ (vélo- bicykel, liberté- sloboda), samoobslužné požičovne rozmiestnené približne každých 300 metrov (takže naozaj na každom rohu), z ktorých si môžete požičať šedý bicykel a odviesť sa, kam potrebujete. Platiť sa dá v automate iba kartou, depozit za jeden bicykel na deň je 150 eur, tie Vám po niekoľkých dňoch odblokujú, ak ste bicykel vrátili správne (ak zasvieti zelené svetlo). Ďalej sa platí 1,7 eur fixný poplatok za používanie na 1 deň (na týždeň 8 eur) a jazdné. Prvá polhodina je zdarma, druhá polhodina stojí 1 euro, tretia 2 eurá a štvrtá 4 eurá. Proces požičania nie je náročný, stačí sledovať pokyny na obrazovke. Zvolíte si jazyk, kúpite si jednodňový lístok (hneď Vám zablokuje depozit) a vyťukáte číslo stojanu, z ktorého si chcete bicykel požičať. Ak je všetko v poriadku, bicykel sa Vám odblokuje a môžete ho vytiahnuť zo stojanu. Keď ho chcete vrátiť, nemusíte nič vyťukávať, stačí iba bicykel zasunúť do stojanu tak, aby zasvietilo zelené svetlo. Počas predplateného dňa si môžete požičiavať bicykel viackrát a vždy je prvá pol hodina zdarma. Ak chcete bicykel vrátiť a stanica je plná, naťukáte do automatu kód z lístka a máte ďalších 15 minút zdarma na to, aby ste našli ďalšiu stanicu, kde bude voľné miesto. Bicykel je perfektný spôsob prepravy, cesty sú prispôsobené cyklistom a keď to vždy stihnete do pol hodiny, máte to iba za 1,7 na deň!

Na bicykloch
Na bicykloch 

My sme si požičali bicykel na cca 2 hodiny, za ktoré sme prešli od Invalidovne popri Assemblee nationale (Národné zhromaždenie), Musee D´Orsay (múzeum v budove bývalého vlakového nádražia) ku kostolu St-Germain-des-Prés (najstarší parížsky kostol z 11. Storočia). Chceli sme prejsť aj popri mrakodrape v štvrti Montparnasse- Tour Montparnasse, ktorý Vás za 15 eur a 38 sekúnd vyvezie na 56. poschodie. Tiež sme chceli nakuknúť aj na cintorín v tejto štvrti- Cimetiére du Montparnasse, kde je pochovaný napríklad básnik Charles Baudelaire, André Citroen, či filozof Jean-Paul Sartre. Toto sme ale vynechali z programu, pretože sme už boli zvedaví na Luxemburgské záhrady.

Luxemburgské záhrady sú to miesto, kde trávia Parížania svoj voľný čas. Zelené trávniky, detské ihriská, jazero s modelmi plachetníc, poníky, jabloňové sady, včelín, tenisové kurty, oranžéria s palmami, citrusmi a oleandrami, šalviovo zelené stoličky (typické pre všetky parížske parky), to všetko na 23 hektároch! Dominantou parku je Luxemburgský palác, ktorý dala v 17. storočí postaviť Mária Medicejská. V súčasnosti tu sídli senát. Východne od paláca je Fontaine des Medici s jazierkom plným rýb. V parku bolo plno, ľudia sedeli v skupinkách a len tak sa rozprávali, ďalší si do parku doniesli obed, športovali, hrali šach, ležali na tráve a bolo vidno, že sem chodia často a radi. Aj my sme si tu na chvíľu oddýchli, nasali uvoľnenú atmosféru a načerpali energiu na ďalší cieľ- Latinskú štvrť. Latinská štvrť je centrom parížskeho vysokoškolského života od stredoveku. Meno dostala podľa toho, že študenti a profesori sa až do Francúzskej revolúcie rozprávali výhradne po latinsky. Paríž sa prezýva aj „mesto svetiel“ (city of lights). Tieto svetlá však neoznačujú žiadne reklamy, nočné lampy či búrlivý nočný život. Svetlá majú odkazovať na množstvo intelektuálov, ktorí v tomto meste žijú. Najlepšie miesto, kde si vychutnáte atmosféru tejto štvrte je Rue Mouffetard, obchodná ulica s radou cukrárni, predajní syrov a rýb, kaviarní a reštaurácií, každá s iným zameraním. Tu sme si dali fantastickú palacinku so syrom, šunkou a vajíčkom a zapekané panini. Ďalej sme si z vonku pozreli Sorbonnu, jednu z najslávnejších univerzít sveta, ktorá bola pôvodne založená pre 16 chudobných študentov teológie (dnes 36 000 študentov) a Panthéon, pôvodne kostol, dnes svetské mauzóleum. Vstup za 8,5 eur zahŕňa prehliadku krypty, kde sú pochovaní Jean Jacques Rousseau, Marie Curie, Pierre Curie, Victor Hugo alebo Voltaire. Rozmery budovy sú 110 metrov na dĺžku, 84 metrov na šírku a 83 metrov na výšku. V roku 1851 sem francúzsky fyzik, Léon Foucault, umiestnil Foucaultovo kyvadlo, ako súčasť experimentu, ktorý dokazoval rotáciu zeme.

Na bicykli sme prešli až na ostrov Ile de la Cité, miesto, kde vzniklo prvé osídlenie mesta. Nachádza sa tu známa katedrála Notre-Dame, či bývalá väznica z čias francúzskej revolúcie Conciergerie s úžasnou gotickou kaplnkou Sainte-Chapelle v areále dnešného Justičného paláca. Ostrovček spája s pevninou most Pont Neuf (Nový most), ktorý je najstarší most v Paríži. Na cípe ostrovčeka je malý park, kde miestni chodia na pikniky.

Katedrála Notre Dame alebo Chrám Matky Božej v Paríži je rímskokatolícky chrám Paríža, postavený v gotickom štýle. Stavba trvala približne dve storočia, pričom je zaujímavé, že tento monument stále nie je dostavaný. V porovnaní s inými gotickými katedrálami mu chýbajú vrchné vežičky. V polovici 19. storočia sa začalo s rekonštrukciou. Podnet na ňu dal vtedy len 28-ročný francúzsky spisovateľ Victor Hugo, ktorý dej svojho slávneho románu Chrám matky Božej v Paríži umiestnil práve do katedrály Notre Dame de Paris. Vďaka úspechu Hugovho románu sa o osud katedrály začala zaujímať verejnosť a na jej záchranu sa usporiadala verejná zbierka. Katedrála je 130m dlhá, 50m široká a 35m vysoká, čím si vyslúžila titul najväčšieho kostola v meste Paríž. Pojme okolo 9 tisíc osôb. V Notre Dame sa odohrali aj iné historické udalosti – vydávala sa tu Maria Stuartovna, Jana z Arku tu bola vyhlásená za svätú, Napoleon Bonaparte sa korunoval za cisára a v roku 1944 tu generál Charles de Gaulle vyhlásil koniec nemeckej okupácie. Katedrála sa hrdí aj pokladom v podobe Kristových relikvií, medzi nimi aj tŕňovou korunou. Ich autenticita však nie je potvrdená.Pred vstupom do katedrály je bod nula, od ktorého sa merajú vzdialenosti na diaľniciach. Podľa povery turisti, ktorí sa na tento bod postavia, sa do Paríža určite vrátia.Vstup do katedrály je zdarma, platí sa iba za výstup na vežu (8,50 eur). Katedrála je zvonku očarujúca, notoricky známy pohľad na ňu si nenechajte ujsť. Vnútri nás ale prekvapili takmer holé steny a veľmi jednoduchá výzdoba, vidno, že výstavba nebola nikdy dokončená. Pred katedrálou sa konal festival bagiet, kde miestni pekári tvorili pred ľuďmi rôzne typy pečiva a mohli sme sa trochu priučiť.

Katedrála Notre - Dame
Katedrála Notre - Dame 

Boli sme ale zvedaví na kaplnku Sainte-Chapelle, o ktorej som sa dočítala, že stojí za návštevu a vstupné 8,5 eur kvôli nádhernej výzdobe. A stalo to naozaj za to! Najnádhernejšia gotická pamiatka je schovaná za múrmi Justičného paláca. Rad sa síce posúval pomaly kvôli bezpečnostnej kontrole (ktoré sú pri vstupe do každej významnejšej budovy) ale boli sme ohromení! Cez najstaršie parížske vitráže počas slnečného dňa prenikajú lúče slnka a osvetľujú celú kaplnku. V kombinácii s kráľovskou modrou, zlatou a všadeprítomným symbolom francúzskeho kráľa – Fleur-de-Lis sa v svätej kaplnke budete cítiť až nadpozemsky. A to bola postavená za tri roky (na rozdiel od Notre Dame, ktorá bola postavená za 200 rokov)!

Vitráže v Sainte Chapelle
Vitráže v Sainte Chapelle 
Sainte Chapelle
Sainte Chapelle 

Poslednou zastávkou v tento deň bol Hôtel de ville de Paris alebo Parížska radnica (na budove je umiestnených 136 sôch predstavujúcich významných občanov Paríža ako Voltaire, Richelieu, Moliére) a Centre Pompidou, moderné kultúrne centrum. Moderne pôsobiaci sklenený palác, kde je 5 rozsiahlých poschodí, má celkovú rozlohu 7 500 m2. Komunikácie a rozvody sú vedené vonkom budovy rôznofarebným potrubím. Modré je klimatizačné potrubie, vodovodné je zelené, žlté je elektrické vedenie a červená je určená pre presun osôb.

Centre Pompidou
Centre Pompidou 

Na námestiach okolo tohto múzea sa pohybovalo veľa ľudí, čo využívali rôzni pouliční umelci. Na jeden deň toho bolo naozaj veľa, ale keď máte 3 dni a chcete vidieť čo najviac, treba sa premôcť a privstať si, a samozrejme treba dobre zorganizovať čas.

Ďalší deň nás čakal voľnejší program, zámok Versailles. Versailles je asi 20 km od Paríža. Asi za 30 minút sa tam dostanete vlakom RER C. Lístky sme si kúpili priamo na zastávke (my sme nastupovali na Bir Hakeim pri Eifelovke), obojsmerný lístok stál 7,1 eur. Môžete ísť na zastávku Versailles- Chantiers (1,2 km od zámku) alebo Versailles Rive Gauche (700 m). Zo zastávky ľahko trafíte do zámku (otvorené okrem pondelka 9:00-6:30 hod.) Záhrady sú otvorené od 8:00 a sú zdarma. Lístok do zámku stojí 18 eur, cez víkendy, sviatky a špeciálne dni sú v parku pustené aj fontány. Vtedy je vstupné 25 eur a samostatné záhrady sú tiež spoplatnené (7 eur). Lístky sme si kupovali cez internet, ale kľudne si ich môžete kúpiť až na mieste, pretože rad na lístky nebol a všetci sme stáli v rade do zámku (kvôli bezpečnostným kontrolám). Našťastie sme dlhý rad vystáli za pár minút a mohli sme sa kochať prehliadkou zámku. V cene je audiosprievodca v niekoľkých jazykoch. Malý poľovnícky zámok vystaval v 17. storočí pre kráľa Ľudovíta XIII. Philibert Le Roy. Neskôr ho Ľudovít XIV. (Kráľ Slnko) premenil na kráľovskú rezidenciu a stal sa charakteristickým predstaviteľom absolutizmu vo Francúzsku a Versailles jeho mocenským centrom. Už vonkajší vzhľad zámku je očarujúci. Cez mrežový portál sa dostaneme na predný Dvor ministrov, ktorý hraničí s Kráľovským dvorom. Uprostred rozhrania stojí socha Ľudovíta XIV. na koni. Kráľovský dvor sa zužuje smerom k Mramorovému dvoru, pôvodne dlaždenému farebným mramorom v tvare U. Časti budov, ktoré ho obkolesujú, sú najstaršie a patrili k pôvodnému zámku. Na prvom poschodí sa nachádzajú kráľovské komnaty. K nim sa pristavil pozdĺž poľovníckeho zámku ďalší rad budov. Obidva tieto komplexy sú spojené Zrkadlovou sieňou. Údržba zámku stála asi 25 % vládnych príjmov Francúzska. Zámok má 7 000 miestností, 352 komínov a 2 153 okien.

Zámok Versailles
Zámok Versailles 

Na začiatku prehliadky sú vystavené obrazy a sochy. Ďalej nasleduje 17 miestností štátnych apartmánov, medzi nimi aj najznámejšia miestnosť, Zrkadlová sieň. V 80 metrov dlhej a 12 metrov širokej miestnosti navrhol dvorný architekt Manssard oproti sedemnástim až po podlahu siahajúcim oknám umiestniť sedemnásť rovnako vysokých benátskych zrkadiel. Elegantný tvar nových okien dodával exteriéru taliansky nádych a zároveň maximálne presvetlil interiér. Slúžila na reprezentačné účely, panovníci v nej prijímali najdôležitejšie návštevy. Práve v jej priestoroch sa po 1. svetovej vojne, v roku 1919, uzavrel mier podpisom Versaillskej mierovej zmluvy.

Zrkadlová sieň
Zrkadlová sieň 

Rovnako ako si kráľ cenil samotný palác, tak miloval aj záhrady, ktoré vhodne dopĺňajú veľkoleposť celého miesta. Veď svoju finálnu podobu získavali vyše 40 rokov. Pre potreby zavlažovania celého parku okolo paláca nechal kráľ vytvoriť prevratný stroj v Marly, pre pumpovanie vody z rieky Seiny. V tom čase záhrady a fontány vo Versailles spotrebovávali také množstvo vody ako celý Paríž.

Záhrady vo Versailles
Záhrady vo Versailles 

Záhrady sa rozkladajú na viac ako 800 hektároch v klasickom štýle francúzskych záhrad – pre potreby kráľa a jeho dvora tu boli vybudované vyhliadky, široké aleje zdobené sochami a umelé kanály – “malé Benátky”. Počas veľkolepých barokových dvorných slávností sa v parku konali predstavenia, ktoré občas zahŕňali aj plavby na lodiach na veľkom kanáli. My sme boli v záhradách v deň fontánovej šou (cez letné víkendy a sviatky), kedy boli pustené všetky fontány a niektoré striekali do tónov historickej hudby, čo bolo naozaj očarujúce divadlo, ktoré spestrilo náš dojem zo záhrad.

Fontánová šou
Fontánová šou 

Inak sú fontány vypnuté a záhrady sú vysadené prevažne trávou, čo pôsobí dosť jednoducho na kráľovské záhrady. Záhrady pokračujú Veľkým kanálom, po ktorom plávali za vlády Ľudovíta XVI. Zlaté gondoly a parkom. Rozloha parku je obrovská, preto sme si na pol dňa požičali bicykle (17 eur/os., dajú sa požičať aj elektrické autíčka a premáva tu aj vláčik). To bola veľmi dobrá voľba! Najskôr sme sa vybrali von z parku, do dediny, kde sme si na trhoch kúpili bagetky, šunky, syry, koláče a ovocie a vrátili sme sa späť, kde sme si našli romantické miestečko na piknik.

Piknik v parku
Piknik v parku 

Po oddychu sme sa pobicyklovali po parku smerom k Veľkému a Malému Trianonu, menším zámkom, kam mohla kráľovská rodina uniknúť pred svojimi povinnosťami. Keďže návšteva celého areálu je časovo náročná, odporúčam vynechať tieto zámky a viac si užiť Pánstvo Márie Antoinetty, napodobeninu dedinky s chalúpkami, záhradkami a zvieratami, kde sa Mária Antoinetta hrala na vidiečanku. Návšteva objektu nám trvala asi do štvrtej. Moje odporúčanie na záver- kto nie je na umenie (ako my), prehliadku zámkov môže vynechať a skôr stráviť čas piknikmi a bicyklovaním po parku, prezeraním hrajúcich fontán, užívať si prírodu a nevynechajte dedinku Márie Antoinetty.

Dedinka Márie Antoinetty
Dedinka Márie Antoinetty 

Podvečer sme sa vrátili na hotel, oddýchli sme si a vybrali sme sa na krátku nočnú prechádzku po umeleckej štvrti Monmartre (kde sme bývali), známej aj nočným životom. Zo schodov baziliky Sacre Couer (v preklade Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca) je neskutočný výhľad na mesto, môžete si sem doniesť fľašu vína, ako ostatní (poprípade kúpiť pivo od afrických predavačov :-)) a vychutnávať atmosféru nočného Paríža. Aby ste sa k bazilike dostali, musíte sa prejsť Monmartrom a vyšliapať si 234 schodov. Výhľad až do vzdialenosti 30 km a bazilika však za to určite stoja. Ak sa vám predstava šliapania príliš nepozdáva, k dispozícii je aj „lanovka“, ktorá vás odvezie rovno pred baziliku. Bazilika je otvorená do 22:30 a vstup je zdarma. Večer tam bola kúzelná atmosféra, ktorú dopĺňal aj spevácky zbor mníšiek. Vďaka svojej polohe je bazilika najvyšším bodom Paríža. Budova je dielom francúzskeho architekta Abadiea. Výstavba sa začala v roku 1875 a budova bola dokončená v roku 1914. Základným stavebným materiálom je travertín. Bazilika je 35 m dlhá, 85 m široká a 83 m vysoká. Svoju snehobielu farbu si bazilika zachovala vďaka kameňu Château-Landon (travertín), z ktorého je postavená. Vždy keď prší, tento kameň reaguje na vodu vylučovaním kalcitu, ktorý v tomto prípade pôsobí ako bielidlo. Na vrchol dómu vedú špirálovité schody a zvon (La Savoyarde), ktorý sa tu nachádza je jedným z najťažších na svete (18,5 tony).

Bazilika Sacre Coeur
Bazilika Sacre Coeur 

Pokračovali sme prechádzkou po uličkách, až sme sa dostali k Moulin Rouge, svetoznámemu francúzskemu kabaretu. Evidentne majú ľudia o tento typ zábavy veľký záujem, pretože lístky stoja okolo 100 eur a rad siahal po celej ulici popri asi 7 reštaurácií.

Moulin Rouge
Moulin Rouge  

Na tejto ulici to v noci žilo, je plná sexshopov, ale pozor aj na pouličných predávačov a nebezpečne vyzerajúce individuá, ktoré sa tu potulujú!

Tretí deň sme začali opäť pri bazilike, lebo sme chceli zažiť pohľad na mesto aj cez deň. Prešli sme uličkami na Clos du Monmartre, jediné malé vinice, ktoré v tejto štvrti ostali a ešte stále produkujú víno (asi 850 fliaš ročne) a pokračovali sme na námestie Place du Tertre.

Clos du Monmartre
Clos du Monmartre 
Ulička v štvrti Monmartre
Ulička v štvrti Monmartre 

Námestie je známe množstvom pouličných maliarov a karikaturistov, ktorí tu predávajú svoje výtvory turistom. Nemohli sme odolať krásnemu ručne maľovanému obrazu J. Ďalej sa vyberte do malej záhrady Square Jehan Rictus hneď pri východe z metra Abbesses, kde na modrom múre „lásky“ v 311 svetových jazykoch objavíte napísané „ľúbim ťa“. Ako rýchlo ho objavíte v záplave slov na 511 modrých dlaždiciach?

Múr lásky
Múr lásky 

Ďalšia zastávka bola opera Palais Garnier. Môžete sa odviesť autobusom alebo prejsť peši ako my. V opere sa konájú aj prehliadky pre turistov za cca 12 eur. Oproti opere je známe obchodné centrum Galeries Lafayette. Pozrite si tento luxusný obchodný dom a vystúpte na najvyššie poschodie, kde si na terase môžete dať kávu a opäť obdivovať panorámu mesta.

Galeries Lafayette
Galeries Lafayette 
Kávička na terase Galeries Lafayette
Kávička na terase Galeries Lafayette 

Ďalšie naše zastávky boli kostol St. Madeleine- Église de la Madeleine, Place Vendôme (jedno z kráľovských námestí v Paríži) a Palais Royal, ale toto nie sú pamiatky, ktoré musíte nevyhnutne vidieť, keď ste v Paríži len na pár dní. Namiesto toho môžete využiť čas návštevou Louvru, jednej z najnavštevovanejších atrakcií v meste.

Palácový komplex, bývalé sídlo francúzskych kráľov je dnes jedno z najväčších múzeí sveta. V areáli sa nachádza sklenená pyramída, ktorá má vyjadrovať francúzsky obdiv k Egypťanom a ich jedinečnej starovekej kultúre a ktorá tvorí hlavný vstup do zámku. Múzeum v paláci Louvre je najnavštevovanejšie múzeum umenia na svete, dnes zahŕňa zbierku vyše 35 000 exponátov vystavených na približne 60 tisíc metrov štvorcových (vrátane slávnej Mony Lisy). Pri návšteve sa však pripravte na obrovské množstvo návštevníkov – Louvre totiž denne prejde až 15 000 ľudí, čomu zodpovedajú i nevyhnutné čakacie doby pred vstupom doň.

Pyramída v Louvre
Pyramída v Louvre 

Preto sme my múzeum vynechali a radšej sme si posedeli v Tuilerieských záhradách na typických šalviovo zelených stoličkách.

Šalviovo zelené stoličky v parku
Šalviovo zelené stoličky v parku 

Po ceste na známu obchodnú ulicu Champs- Elysées sme prešli cez Place de la Concorde (Námestie Svornosti. V rokoch 1792 - 1795 nieslo meno Námestie revolúcie. Niekdajšiu sochu kráľa tu nahradila gilotína, ktorá v roku 1793 pripravila o život jeho nástupcu Ľudovíta XVI. a ďalších viac ako 1 300 ľudí. Po francúzskej revolúcií, ktorá odstraňovala všetky symboly kráľovstva, sa pre námestie hľadalo nové pomenovanie. V roku 1826 opäť zmenilo meno a pomenovali ho Námestie Ľudovíta XVI, o štyri roky neskôr dostalo námestie dnešné pomenovanie. Na ploche námestia je umiestnených viacero zaujímavých historických pamiatok. Všetkým dominuje v centrálnej časti vztýčený 23 metrov vysoký a 230 ton vážiaci egyptský obelisk z ružovej žuly. Korunovaný je pozláteným pyramidálnym hrotom. Na námestí stojí od roku 1836. Jeho vznik sa datuje do roku 1 300 pred Kr. a pochádza z chrámu faraóna Ramessa II. v Luxore. Je darom egyptského vicekráľa Muhammada Aliho francúzskemu kráľovi Ľudovítovi Filipovi I. Za námestím sa začína obchodná ulica s obchodmi ako Adidas a pokračuje čoraz luxusnejšími smerom k Víťaznému obluku. Dvojkilometrový bulvár je súčasťou virtuálnej osi, ktorá začína oblúkom Carrousel du Louvre, vedie cez Víťazný oblúk (Arc de Triomphe) a končí ďaleko na západe moderným oblúkom Grand Arche de la Défense. „Elyzejské polia“ boli pôvodne záhradným trhom rozširujúcim Tuilerijské záhrady (Jardin des Tuileries). Na konci 18. storočia sa táto časť stala módnym bulvárom, avšak Champs Elysées sa „vypracovala“ na obchodnú destináciu až na konci 19. storočia. Mnoho turistov berie tieto butiky ako atrakcie a fotenie pred ich výkladmi dodáva ich „parížskym spomienkam“ nádych luxusu. Bulvár vás okúzli eleganciou niektorých butikov, či architektúrou očarujúcej Belle epoque, počas ktorej bola ulica budovaná.

Víťazný oblúk v pozadí Champs Elysees
Víťazný oblúk v pozadí Champs Elysees 

Jediným nedostatkom tejto lukratívnej adresy je ruch spôsobený hustou premávkou a turizmom. Mnoho „domácich“ sa sťažuje na zaneprázdnenosť bulváru a spomína na jeho starú slávu; na časy, keď „Elyzejské polia“ neboli poznačené konzumom a masovým turizmom. Arc de Triomphe de l'Étoile (Víťazný oblúk) v Paríži je víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej sily a víťazstva vo všetkých vojnách, ktoré vyhral. Od Víťazného oblúka sa rozbieha 12 veľkých avenue (viditeľné z plošiny na vrchole oblúka- vstup 8,5 eur), podľa ktorých dostal aj pomenovanie. Oblúk je 50 metrov vysoký, dlhý 45 m a široký 22 m. Na stenách oblúka sú uvedené bojiská, na ktorých bojovali Napoleonovi vojaci. V strede pod oblúkom je umiestnený hrob neznámeho vojaka s večným ohňom, pri ktorom sa konajú rôzne vojenské oslavy. Na hornú plošinu, odkiaľ je výhľad na stred Paríža, je možný výstup po schodisku (222 schodov).

Keby ste po Avenue pokračovali ďalej, dostali by ste sa do štvrti La Défense, najmodernejšej časti Paríža. Stoja tu výškové budovy najrozličnejších tvarov, farieb a použitých materiálov. Celý komplex stojí na betónovej platni, pod ktorou sú garáže, podzemné cesty, metro, obchody. Na povrchu sa nachádzajú administratívne budovy, reštaurácie, obytné domy, kultúrne a športové zariadenia a, prirodzene parky.

S Parížom sme sa na konci tretieho dňa rozlúčili nočnou plavbou po Seine. Loď vyplávala z prístavu pri Eifelovke okolo 22:00 (posledná plavba). K lístku za 14 eur sa dá priplatiť šampanské alebo večera. Hodinová romantická plavba s audiosprievodcom v štyroch jazykoch (francúzsky, anglicky, nemecky, španielsky) začína pod Eifelovkou a prechádza okolo všetkých dôležitých pamiatkach, ktoré ležia na rieke, až po Notre Dame, kde sa loď otáča. Eiffelova veža bliká vždy prvých pár minút každej celej hodiny.

Eiffelova veža v noci
Eiffelova veža v noci 

Nočný Paríž má svoje čaro a oplatí sa vidieť všetky pamiatky aj cez deň, aj v noci. Popri rieke posedávali skupinky mladých ľudí a začínali si užívať piatkový večer :-). Po plavbe sme sa chceli ísť pozrieť ešte na nočný Louvre, ale okolo polnoci už bol park zavretý, takže sme sa tam ani nedostali. Inak bolo mesto prekvapivo prázdne, ale miestni sa asi zabávali v iných štvrtiach ako v turistickom centre. V sobotu sme si dali posledné raňajky (opäť skvelé bagety, koláče a kávičku) a pomaly sme sa presunuli na Porte Maillot, odkiaľ premávajú autobusy na letisko 3 hodiny pred odletom.

Posledné raňajky
Posledné raňajky 

Na záver zoradím naše najlepšie zážitky:

  1. Eiffelova veža, či už skoro ráno alebo za tmy

  2. Jedlo (koláče, bagety, syry, kiš, ...)

  3. Uličky Monmartru- úzke, útulné, tiché a ich vidiecke čaro

  4. Bicyklovanie po Versailles a Vidiecke sídlo Marie Antoinnety

  5. Sainte Chapelle a jeho nádherná výzdoba

  6. Záhrady (Luxemburgské, Tuilerijské..) a ľudí, ktorí u trávia voľný čas

  7. Káva na terase Galeries Lafayette

  8. Nočná plavba po Seine

A ešte videjko, pre lepšiu predstavu :-)

Tak si užite Paríž, Au revoir :-)

Photo and video by Roman Beluš (www.romanbelus.sk)

Miroslava Pukajová

Miroslava Pukajová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Rada spoznávam nové miesta a tu môžem posunúť moje zážitky ďalej. Skúsenosti ľudí sú niekedy viac ako fakty z bedekrov. Dúfam, že moje zážitky a informácie, ale tiež fotky a videá pomôžu a poradia, čomu sa vyhnúť a čo naopak stojí za to!V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať na miroslavapukajova@centrum.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu