Čo vidieť v Holandsku a Belgicku za 7 dní

Autor: Miroslava Pukajová | 17.5.2016 o 0:00 | (upravené 20.5.2016 o 22:09) Karma článku: 1,79 | Prečítané:  643x

Inšpirácia na jarný výlet do Holandska, krajiny bicyklov, mlynov, zelene, farmičiek, kanálov, tulipánov (a ďalších nekonečných prívlastkov) spojený s výletom do Belgicka (iba o trochu menej krásnej krajiny).

Tieto krajiny sme chceli navštíviť už veľa razy a keď sme sa rozhodovali, kam ísť v apríli, napadlo nás, že jar je ideálne obdobie na výlet do Holandska. Naša voľba padla na auto, pretože sme toho chceli veľa vidieť, zobrať aj bicykle a spojili sme to aj s Belgickom. Hlavným dôvodom bola túžba vidieť na vlastné oči tulipánové polia, ktoré poznáme iba z fotiek a z puzzle. Náš plán bol vidieť aj kvetinovú záhradu Keukenhof, kvetinovú burzu v Aalsmeere, Amsterdam, skanzen Zaanse Schans, Den Haag, Delft, Rotterdam, Kinderdijk a v Belgicku mestá Antwerpen, Brugge a Brussel. Počas týždňa sme spravili asi 3 500 km, čo nás vyšlo na cca 260 EUR. Diaľnice sú v Nemecku, Holandsku aj Belgicku zdarma, takže sme si kupovali diaľničnú známku iba v Rakúsku (10 dňová za 8,8 EUR). Ubytovanie sme bookovali cez airbnb.com. 3 noci sme bývali v Zandvoorte (30 km od Amsterdamu, mestečko pri mori), 2 noci na farmičke pri Delfte, v Maaslande (odporúčam, ak chcete zažiť pokoj holandského vidieku- Kwakelweg 19) a jednu noc v Brugge. Ubytovanie nás spolu vyšlo na cca 190 EUR na osobu.

A tak sme sa v sobotu v noci vydali na dlhú cestu do Holandska, viac ako 1 200 km z Bratislavy do dedinky Lisse, kde bola naša prvá zástavka. Holandsko je konštitučná monarchia a má asi 17 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Amsterdam, ale sídlom holandského parlamentu, vlády i monarchu je Haag. Polovica územia leží buď pod úrovňou, alebo na úrovni hladiny mora, preto je krajina známa veternými mlynmi, ktoré slúžili k odčerpávaniu vody. Najnižšie miesto má -6,7 m a najvyššie 329 m nad morom. Zaujímavé napríklad je, že na každého obyvateľa pripadá jeden bicykel, že Amsterdam je najmultikultúrnejšie mesto na svete so 150 národnosťami, že Holanďania patria medzi najvyšších ľudí na svete, že Holandsko je tretím najväčším poľnohospodárskym exportérom potravín na svete napriek tomu, že len 3% obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, že Holanďania patria podľa štúdií OECD medzi najšťastnejšie národy v Európe (asi aj preto, že až 40% ľudí pracuje na čiastočný pracovný úväzok) a že je to krajina piva a syrov!

V sobotu, okolo 15:00 sme zaparkovali pri dedinke Lisse. Táto oblasť je asi 30 km od Amsterdamu a je známa hlavne pestovaním tulipánov a iných cibuľovín. A naozaj! Prvé, čo sme zbadali, bolo hyacintové pole a za ním tulipánové polia. To proste musíte vidieť! Neopísateľná pastva pre oči a aj nos, hyacinty nádherne voňajú.

Raz ročne sa tu koná kvetinový sprievod (v roku 2016 už 69. ročník), ktorý sme si nechceli nechať ujsť. Sprievod zvyčajne trvá 2 dni a počas týchto dvoch dní sa presúva cez niekoľko dedín od Noordwijkerhoutu po Haarlem. Už od stredy sa alegorické vozy zo živých kvetov pripravujú a v noci sú uskladnené v klimatizovaných halách, kde na ne strieka voda. Vozy tvoria milióny kvetov, hlavne hyacintov. My sme si našli miestečko v Lisse, v dedine, v ktorej je Keukenhof, najväčšia kvetinová záhrada. Okolo Keukenhofu bolo najviac ľudí, ale keď sme sa presunuli na koniec dediny, mali sme perfektný výhľad na vozy, ktoré sú každý rok na inú tému. Tento rok bola téma „Móda“ a preto okolo nás išli kvetinové klobúky, lodičky a iné nádherné voňajúce a hrajúce vozy. Domáci aj návštevníci celý deň čakali na príchod, ktorý bol sprevádzaný hudbou a vystúpeniami umelcov. Viac aktuálnych informácií o kvetinovom korze nájdete na stránke www.bloemencorso.info.

Po sprievode sme sa rozhodli pomotať po okolí, kde nás prekvapovali ďalšie a ďalšie tulipánové polia, rôznych farieb, veľkostí, tvarov... Aké krásne rána musia mať domáci, keď sa pozrú von oknom a zbadajú tú nádheru. Mimochodom, ak sa čudujete, prečo sú už niektoré polia odkvitnuté, vedzte, že kvety pestujú kvôli cibuľkám, a teda väčšinu kvetov nezbierajú, ale nechajú ich odkvitnúť. Holandsko totiž zaberá 75% svetovej produkcie cibuliek.

V nedeľu sme sa rozhodli, že pôjdeme do skanzenu Zaanse Schans a poobede sa vrátime do Keukenhofu.  Zaanse Schans je skanzen veterných mlynov (otváracie hodiny individuálne, od 10:00 do 17:00). V 16. storočí bola táto oblasť najpriemyselnejšia časť krajiny, pretože asi 1 000 mlynov využívalo svoju energiu na spracovanie obilovín, pílenie dreva, mletie rôznych rúd a nerastov, pri spracovaní mlieka, výrobe syrov, pri výrobe keramiky, výrobe papiera, lisovaní oleja atď. Dnes tu je 8 mlynov, z ktorých sú 3 prístupné verejnosti. Majú zaujímavé mená ako “Bezútešná smrť, “Bocian”, “Hrdina Josuha”, alebo “Učiteľ”.

Skanzen nie je spoplatnený, individuálny vstup sa platí iba do mlynov. Skanzen obsahuje aj súbor asi 35 typických zelenobielych drevených domov, v ktorých nájdete kaviareň, pekáreň (nezabudnite ochutnať!), obchodíky, syrovú farmu a aj keramickú dielňu a  dielňu na výrobu drevákov, kde si môžete pozrieť, ako sa typická holandská obuv vyrába.

Prechádzku v tomto rozprávkovom prostredí sme si spríjemnili vlastnoručne pripravenou horúcou čokoládou, ochutnávkou syrov alebo teplými syrovými tyčinkami z pekárne, takže si na návštevu kľudne rezervujte pol dňa. Je tam toho toľko na ochutnanie, zažitie a ovoňanie!

Bicyklovať sa tu nedalo, pretože skanzen nie je veľký a určite chcete vidieť, čo je v každom jednom domčeku. Skanzen si môžete pozrieť aj z lode alebo z vyhliadkovej veže za múzeom. Nesmúťte, že ste vychytali veterné počasie, pretože to je tu na dennom poriadku. A ak sa Vám zdá, že cítite vôňu čokolády, tak cítite dobre, pretože v meste je fabrika na výrobu čokolády a jej vôňa prechádzku ešte viac spríjemní. Viac o skanzene sa dozviete na stránke http://www.dezaanseschans.nl/.

Poobede sme sa vrátili medzi tulipánové polia s jasným cieľom- Keukenhof. “Záhrada Európy” s rozlohou 32 hektárov je najväčší kvetinový park v Európe. V roku 1830 tu bol pôvodný park upravený tak, aby sa tam dala pestovať zelenina do kuchyne. Od toho pochádza aj názov – kuchynská záhrada. V roku 1949 ju premenili na kvetinovú záhradu. Každý rok je záhrada otvorená iba 8 týždňov v roku, kedy až 800 000 návštevníkov obdivuje 7 miliónov cibuľovín, ktoré postupne kvitnú od krokusov, ľalií, narcisov, až po hyacinty a tulipány. Najlepší čas na návštevu je stred apríla. Park je nádherne upravený a kvety sú vysadené do rôznych obrazcov a tvarov. Pri blúdení parkom môžete natrafiť na mlyn, vnútorné expozície, dreváky či fontány. Okolie Keukenhofu dopĺňajú tulipánové polia, medzi ktorými sa môžete previesť loďkou (8 EUR) alebo si pred vchodom môžete požičať bicykel (v parku je bicyklovanie zakázané). Park je otvorený od 8:00 do 19:30 (lístky sa predávajú do 18:00) a vstupné je 16 EUR. My sme do parku prišli okolo piatej a dve a pol hodiny sme si užívali prechádzku po prázdnych cestičkách, pretože väčšina návštevníkov už odišla. Fotky robené počas zlatej hodiny (pred západom slnka) sú tiež oveľa krajšie a teraz sa na ne nevieme vynadívať! Viac na http://www.keukenhof.nl/en/.

V pondelok ráno sme si privstali, lebo nás čakal ďalší z TOP zážitkov, kvetinová burza v Aalsmeere. Je to najväčšia kvetinová burza na svete, veď sa tu predá denne okolo 20 miliónov kvetín a odíde 2 000 kamiónov (a to je len 45% holandskej produkcie)! Denný obrat je 10 miliónov EUR!

Predaj prebieha formou holandskej dražby, kedy cena začína na najvyššej sume a postupne klesá. Asi 4 000 členov draží kvety z Holandska, ale aj Ekvádoru, Etiópie, Kene. Vyváža sa hlavne do Nemecka, Ruska a Veľkej Británie. A najpredávanejšie nie sú tulipány, ale ruže. Mimochodom, vzťah Holandska ku kvetom vznikol dosť bizarne, keď sa v 17. storočí začali kvety používať na odstránenie zápachu v domácnostiach. Tulipány boli privezené z Turecka a najskôr mali veľkú hodnotu a stali sa symbolom spoločenského statusu, veď za 3 cibuľky ste mohli mať dom v centre Amsterdamu. Až neskôr sa ukázalo, že sa ľahko pestujú a množia, a teda že nemajú takú hodnotu. Holanďania zistili, že piesočná pôda týmto kvetom prospieva a tak sa začal rozvíjať obchod s kvetmi. Ale vráťme sa k burze. Je otvorená každý pracovný deň od 7:00 do 11:00 a vstupné je 7 EUR. Snažte sa prísť čo najskôr, lebo dražba je najrušnejšia hneď po otvorení. Nad obrovskou halou (1,3 milióna m2) vedie chodník pre turistov, ktorí môžu v priamom prenose sledovať celý proces dražby od obchodovania v aukčnej miestnosti, po prípravu vozíkov s kvetmi pre kamióny.

Je fascinujúce sa pozerať z výšky na stovky ľudí, ktorí na elektrických vozíkov prevážajú boxy s práve vydraženými kvetmi, aby ich mohli naložiť do kamióna, ktorý ich hneď odvezie na asi 10 kilometrov vzdialené letisko, odkiaľ putujú do celého sveta. A to všetko za niekoľko hodín!

Môžete si priplatiť sprievodcu, stiahnuť aplikáciu s výkladom (návod Vám dajú pri kúpe lístka) alebo Vám budú stačiť informácie z informačných panelov. Zaujímavé bolo vidieť aj ceny kvetov, za ktoré sú vydražené. Napríklad ruža, ktorú u nás kúpime za 3,5 EUR, je vydražená za cca 0,12 EUR! Dokázali sme hodinu stáť a sledovať ten ruch okolo nás. Viac na https://www.royalfloraholland.com/en/about-floraholland/visit-the-flower-auction/aalsmeer/. Ale aukcia sa už skončila a čakal nás ešte Amsterdam, tak sme sa presunuli o pár kilometrov ďalej.

Amsterdam má jedno z najväčších historických mestských centier v Európe pochádzajúce zo 17. storočia, z obdobia holandského „Zlatého veku“. V tejto dobe bol postavený systém sústredných polkruhových kanálov (holandsky „gracht“), ktorý dodnes určuje tvár mesta. Vďaka nim si Amsterdam vyslúžil prezývku „Benátky severu“. Turistov do mesta láka bohatá kultúra, mnohé múzeá a galérie (napr. Rijksmuseum, Van Goghovo múzeum, Stedelijk Museum a iné), ale i legalizovaná prostitúcia (najmä v mestskej časti de Wallen, známej aj ako Red  Light District - štvrť červených svetiel) a predaj marihuany v tzv. coffeeshopoch. Známy je aj vďaka spracovaniu diamantov. Keď sme v mestách, zaujímajú nás hlavne trhy, obchodíky, streetfood stánky s jedlom a nasávanie atmosféry mesta, preto nemôžem odporučiť žiadne múzeum, ani kostol (tie boli mimochodom zavreté alebo spoplatnené). Okrem toho, vystihli sme dosť zlé počasie, celý deň pršalo, takže Amsterdam sme si zapísali na zoznam miest, kde sa ešte určite vrátime. Zaparkovali sme v nejakej uličke blízko centra (parkovné 4 EUR na hodinu) a namiesto bicyklov sme si zobrali pršiplášte a gumáky. Po ceste k holandskému národnému múzeu Rijksmuseum sme si dali raňajky v malej pekárni. Fotka so slávnym nápisom I Amsterdam nesmela chýbať ani nám.

Nemali sme konkrétne ciele, čo chceme vidieť, ale vedeli sme, že pri motaní mestom chceme natrafiť na pouličné trhy, štvrť Red Light District alebo námestie Dam.

Od múzea sme sa presunuli na námestie Dam. Námestie sa nachádza len pár minút chôdze od centrálnej stanice pozdĺž ulicou Damrak. V minulosti sa tu odohrávali všetky dôležité historické momenty, dnes je na námestí nespočetné množstvo stánkov s rýchlym občerstvením, reštaurácií a obchodných centier. Toto námestie je medzi miestnymi a turistami tak populárne, že si budete musieť chvíľku počkať na posedenie v miestnom bare či reštaurácii a je problém vôbec prejsť týmto námestím bez narazenia do niekoho. Na jar sa na tomto námestí usídľujú putovné kolotoče. Na námestí sa nachádza aj svetoznáme múzeum voskových figurín Madame Tussauds, Koninklijk Paleis (Kráľovský palác) a Nieuwe Kerk (Nový Kostol). Pokračovali sme k Albert CuypMarkt - najväčšiemu trhu v Amsterdame. Tu sme našli to, čo sme hľadali. Stánky s jedlom, oblečením, bicyklami, drogériou, starožitnosťami a hocičím, čo si viete predstaviť. Baví nás zapadnúť medzi miestnych, sledovať, čo nakupujú, ochutnávať jedlá typické aj netradičné... Trh je otvorený každý deň okrem nedele. Vôňa jedla nás donútila ochutnávať, aj keď sme ešte neboli hladní.

Mimochodom, môj postreh z ochutnávania je veľmi pozitívny, pretože obchodníci nás pomaly zastavovali, aby sme ochutnali syry alebo krídelka. Stretli sme sa s tým všade, kde sme boli. V obchode so syrmi sme mohli ochutnať z každého jedného bez toho, aby sa na nás niekto škaredo pozeral, keď sme si nič nevybrali. Na trhoch sme ochutnali krevetovú paellu, syry, zašli sme do starožitníctva a rôznych zaujímavých malých obchodíkov. Ďalšou zástavkou bol kvetinový trh Singel na plávajúcich pontónoch, stánky plné kvetov, cibuliek, ale aj suvenírov, kde sú ceny celkom priaznivé. Veď kytica 50 tulipánov stála 6 EUR. Ak chcete nakúpiť magnetky a cibuľky, tak určite tu.

Posledným  cieľom bola najstaršia časť mesta známa ako de Wallen a v nej Red Light District. Ešte len sme sa blížili, už bol všade marihuanový opar, ľudia sa začali nejako divne tváriť.

Coffeeshopy striedali sexshopy a verejné domy, ktoré svietili na červeno, čo aj kedysi symbolizovalo, že v dome je láska na predaj. Vo výkladoch môžete vidieť rôzne panie, ako lákajú zákazníkov, ale pozor, platí tu prísny zákaz fotografovania. Táto štvrť je veľmi rušná, plná ľudí, túžiacich po zábave alebo turistov, ktorí chcú aspoň nasať túto uvoľnenú atmosféru. Ja som tu síce mala trochu zvláštny pocit hraničiaci so strachom, ale údajne to tu je veľmi bezpečné. Uprostred tejto rušnej časti stojí  najstaršia pamiatka Amsterdamu - Oude Kerk (Starý kostol). Slúži ako orientačný bod, v minulosti pre námorníkov, dnes pre turistov mieriacich do Red Light Districtu. Kostol je spoplatnený. Tým sme uzimení ukončili našu púť po Amsterdame s pocitom, že toto krásne mesto, plné kanálov, vysokých úzkych domov natlačených pri sebe so schodíkovými strechami musíme vidieť ešte raz, v lepšom počasí. Určite by sme sa išli plaviť po  kanáloch, zašli by sme do coffeeshopu, pobicyklovali sa vo Vondelparku, nakúpili na blšom trhu na Waterlooplain a pochodili by sme viac romantických uličiek pretkaných kanálmi. Poznámka na záver Amsterdamu, chlapi majú jedinečnú možnosť vyskúšať pouličné toalety, ktoré sú zadarmo a sú rozmiestnené po celom meste. Je to vlastne len také ohradené miesto v strede ulice, kde môžete vykonať svoju potrebu, zatiaľ čo chodia okolo ľudia. Je to veľmi zaujímavé a hlavne praktické.

Štvrtý deň sme videli Goudu, Rotterdam a veterné mlyny v Kinderdijku. Gouda je malé mestečko, odkiaľ pochádza najznámejší holandský syr. Gouda sa vyrába z kravského mlieka, má tvar plochého bochníka so žltou kôrkou.

V obchodíku v centre mesta, ktorý ľahko nájdete, môžete ochutnať zo všetkých príchutí od korenín po levanduľovú a samozrejme aj nakúpiť, ako my. 

Na námestí Markt sa nachádza radnica s červenobielými okenicami a budova mestskej váhy, kde sa každý štvrtok konajú syrové trhy. Za kostolom nájdete aj múzeum. My sme pri prechádzke mestom narazili na maličkú čajovňu a kaviareň v jednom, kde sme si dali čerstvo praženú kávu a sypaný čaj podľa výberu, a k tomu rebarborový koláč. To všetko za 4,5 EUR! Takéto veľmi príjemné a nepredražené miesta máme radi! V takýchto malých mestách sa dá pekne pobicyklovať, pretože sú kludné a stihnete vidieť viac, ako keď idete peši.

Rotterdam je druhé najväčšie mesto v Holandsku, ktoré je známe ako najväčší prístav v Európe a 3. najväčší na svete. Tiahne sa v dĺžke 40 kilometrov. Hlavnou atrakciou mesta je most Erasmusbrug a vyhliadková veža Euromast. Počasie nám ale neprialo, tentokrát dážď vystriedali krúpy, takže na vežu sme nešli a obzreli sme si ju len z auta, ako aj prístav a mesto celkovo. Za spomienku určite stojí návšteva krytej tržnice, ktorá nás zachránila pred počasím. Je to najväčšia krytá tržnica v Holandsku s reštauráciami, obchodmi a stánkami s jedlom. Reštauráciu tu má aj Jamie Oliver. Pár hodín sme strávili ochutnávaním jedál každého druhu, ovocia, syrov, klobások... Viete si tu vybrať z talianskej, tureckej, japonskej, kuchyne, z rýb alebo palaciniek, čokolád, orieškov... Ideálna voľba pri zlom počasí.

Podvečer sme sa dostali do dedinky Kinderdijk. Je tu skupina 19 veterných mlynov z 18. storočia a aj dnes sú funkčné. Tieto majestátne mlyny sú obklopené idylickou vidieckou krajinou a celé miesto je zahalené jedinečnou atmosférou. Vďaka svojmu počtu a tiež veľkosti a zachovalosti celého komplexu bola táto skupina mlynov zapísaná v roku 1997 na zoznam pamiatok UNESCO. Môžete sa tu poprechádzať, ísť na plavbu kanálom, pozrieť film zachytávajúci odveký boj Holanďanov s vodou v návštevníckom centre alebo navštíviť spoplatnené múzeum v jednom z mlynov. Inak je vstup zdarma. Alebo si nakúpiť, pobicyklovať sa popri mlynoch a spraviť si piknik na jednej z lavičiek. Škoda, že nám pršalo, lebo to bol náš pôvodný plán.  Výhoda večerného programu sa nám opäť potvrdila, pretože tu už skoro nikto nebol a tak sme si mohli užiť pokojnú prechádzku a fotenie.

Streda vychádzala na 27. apríla, deň narodenia kráľa, štátny sviatok. Zaujímavé je, že do roku 2013 sa v tento sviatok oslavovala kráľovná a padal na 30. apríla. Kráľovná Beatrix v roku 2013 abdikovala a teda tento sviatok prevzal jej syn. Väčšina obchodov je zavretá, ale v tento deň je povolený predaj bez povolenia. Ľudia spred domu predávajú všetko, čo nepotrebujú, čo napečú, hrajú na hudobné nástroje a hlavne deti si užívajú tento deň, lebo môžu predávať svoje hračky a za peniaze si kúpiť iné. V mestách sú usporiadané rôzne koncerty, burzy, kolotoče, všetci chodia oblečení do oranžovej, čo je národná farba. My sme sa vybrali do Haagu a do Delftu. Haag sme si v tento deň vybrali zámerne, lebo sme čakali, že tu budú prebiehať najväčšie oslavy. Tie ale asi prebiehali až večer, pretože počas našej návštevy sme videli iba pár ľudí v oranžovom. Haag je politickým centrom krajiny, je sídlom vlády, parlamentu a kráľa, aj mnohých medzinárodných inštitúcií ako napr. Medzinárodný súdny dvor. Kombinuje sa tu tradičná a moderná architektúra, doplnená množstvom zelene a parkov, čo z neho robí najzelenšie mesto krajiny. Zaparkovali sme v centre (parkovné počas sviatkov zdarma) a prešli sme sa okolo Binnenhofu, čo je komplex historických budov, sídlo vlády a parlamentu.

Pokračovali sme štvrťou Uilebomen, ktorá je naopak tou modernou časťou mesta, ďalej štvrťou Chinatown až na Grote Markt. Po ceste sme narazili na pouličné trhy medzi Chinatown a Grote Markt, kde sme si pochutili na kuracom špíze v arašidovej omáčke a grilovaných kuracích prsiach v žemli. Na okraji mesta môžete navštíviť park miniatúr Madurodam a za mestom tým istým smerom je obľúbené prímorské letovisko Scheveningen s nádhernou piesočnou plážou, dlhým mólom a akváriom.

Poobede sme navštívili mesto Delft, ktoré je preslávené svojou modrobielou keramikou po celom svete a pri návšteve Holandska ju budete vidieť na mnohých suveníroch. V meste si výrobu keramiky môžete pozrieť, ak navštívite Koninklijke Porceleyne Fles, fabriku na výrobu tejto keramiky. Toto mesto tvoria romantické uličky pretkané vodnými kanálmi. My sme ho však zažili v úplne inom svetle. Každá jedna ulica bola plná ľudí v oranžovom, ktorí pred svojimi domami predávali, čo sa dalo. Stánky s domácim tovarom striedali stánky s jedlom a hudobnými skupinami a tu sme zažili pravé oslavy sviatku kráľa.  Na hlavnom námestí oslavy vrcholili. Tu je kostol Nieuwe Kerk, kde sú hrobky holandskej kráľovskej rodiny a Viliama Oranžského (predstaviteľa holandskej revolúcie, ktorá vyústila do nezávislosti provincií), ktorý bol v Delfte zavraždený a radnica s červenými okenicami. Podvečer sme strávili bicyklovaním okolo našej farmičky, kde sme bývali. Prešli sme asi 20 kilometrov po okolí, po nekonečných cyklochodníkoch či už v meste alebo medzi mestami, po vidieku, kde sa na poliach striedali ovečky, kravy a kone, míňali sme upravené tehlové domy a poviem Vám, keď ste v tejto krajine, nájdite si príležitosť na bicyklovanie na vidieku. To krásne prostredie, vôňa prírody a pokoj Vás určite dostanú! Toto bol náš posledný zážitok v Holandsku a na druhý deň sme sa už presúvali do Belgicka.

Belgicko má viac ako 10 miliónov obyvateľov (z toho skoro 2 milióny sú prisťahovalci). Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky (flámsky), najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií, napríklad NATO. Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v strede jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta a  bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia. Pre lepšiu predstavu o tejto krajine, o ktorej ste možno veľa nevedeli, uvádzam niekoľko zaujímavosti. Belgicko patrí medzi najliberálnejšie krajiny Európy, eutanáziu legalizovalo v roku 2002, homosexuálne manželstvá v roku 2003 a držanie až 3 g marihuany je v krajine legálne. Belgičania sú obrovskí milovníci piva (vyrábajú viac ako 800 druhov), čokolády (produkujú 220 000 tón ročne), hranoliek (french fries vynašli tu) a waflí. Krajina má najvyššiu hustotu ciest a železničných tratí na svete. Vzniklo tu prvé kasíno, európsky mrakodrap, saxofón, olejomaľba, či prvé európske kúpele. Vyrábajú sa tu biliardové gule (80% svetovej produkcie), spracovávajú diamanty, bol tu nakreslený komiks Tintinove dobrodružstvá, vymyslený názov a značka meny eura a účasť na voľbách je povinná.

Z Belgicka sme stihli podstatne menej ako z Holandska. Vo štvrtok ráno sme prišli do Antverp. Nachádzajú sa asi 50 km od Bruselu a je to druhé najväčšie mesto Belgicka. Zvykne sa označovať ako Jeruzalem západu (kvôli veľkej židovskej komunite), Rubensovo mesto (žil tu tento maliar), centrum diamantového obchodu či metropola svetovej módy. Symbolom mesta je ruka, podľa povesti, ktorá rozpráva o obrovi menom Druon Antigon, ktorý vládol rieke Schelde. Údajne nútil lodníkov odovzdávať vysoké clo a tým, ktorí mu odmietli toto clo zaplatiť odtrhol ruky. Zvíťazil nad ním až vojak Silvio Brabus, ktorý mu mečom uťal ruku. Niektorí miestni ľudia dodnes veria, že názov mesta Antverpy (hol. Antwerpen) pochádza z holandského „handwerpen“, čo v preklade znamená „trhanie rúk“. Zaparkovali sme pri kamennej pevnosti HetSteen), ktorá je jednou z najstarších kamenných budov v Antverpách. Odtiaľ sme prešli na Grote Markt, hlavné námestie s cechovými domami zo 16. a 17. storočia a prekrásnou radnicou a katedrálou Panny Márie (Liebfrauenkathedrale).

Poprechádzali sme sa po historickom centre, ktoré bolo plné obchodov s čokoládou. Tento sladký pôžitok si určite nenechajte ujsť a pralinky všetkých chutí a tvarov si ako suvenír budú pochvaľovať aj priatelia a rodina.

Takisto ochutnajte jedno zo stoviek druhov piva, napríklad čerešňové alebo ryby a morské plody v niektorej z reštaurácií v prístave, pretože ten je druhý najväčší v krajine. Ďalej si môžete pozrieť Rubensov dom, Námorné múzeum, Múzeum diamantov (na ulici Appelmansstraat sa nachádza Diamondland, kde sa po bezplatnom vstupe dozviete všetko o histórii, spracovaní a oceňovaní diamantov), najkrajšiu vlakovú stanicu alebo jednu z najstarších ZOO na svete.

Poobede sme sa presunuli do Bruggy, najkrajšieho mesta krajiny a aj počasie sa konečne umúdrilo! Bruggy je krásne, romantické, historické mesto, obohnané hradbami a pretkané kanálmi.

V minulosti patrilo medzi  najvýznamnejšie obchodné  centrá celej západnej Európy, no v 15. storočí došlo k masívnemu zaneseniu kedysi hlbokého kanála Zwin, ktorý spájal mesto s morom a to so sebou prinieslo obrovský úpadok mesta. Preto sa zachoval jeho stredoveký ráz. Zaparkovali sme pri Gentpoort, jednej z brán do centra (zdarma). Mesto spoznáte aj peši, my sme prechádzku po historickom centre skombinovali s bicyklovaním po širšom centre a plavbou po kanáloch (8 EUR), čo bolo krásne spestrenie dňa. Nastúpili sme na rohu Dijver a Nieuwstraat, kde nebolo toľko ľudí a nemuseli sme dve hodiny čakať. Počas 30 minútovej plavby s výkladom v troch jazykoch sme si pozreli mesto z inej perspektívy.

Vstúpte do centra napríklad cez Wollestraat, kde hneď na začiatku po pravej strane nájdete Beer Wall- bránu s množstvom druhom piva a na konci bar, kde môžete aj ochutnávať. Určite zájdite aj do druhej brány v poradí (kde je aj vchod do hotela Croix) a naskytne sa Vám najkrajší pohľad na najfotografovanejšie miesto v meste.

Pokračujte po ulici, budete míňať čokoládovne, až sa dostanete na Grote Markt, hlavné námestie, ktorému dominujú tradičné domy s typickou architektúrou „schodíkových“ striech, historické krivolaké uličky s množstvom skvelých tradičných reštaurácií, aj 83 metrov vysoká veža Belfried. Na vrchol veže sa dostanete po zdolaní 366 schodov. Odmenou je prekrásny výhľad na celé mesto Bruggy.

Na svoje si ale prídu aj milovníci múzeí, ku ktorým patria napríklad múzeá hranolkové, čokoládové a pivné. Museli sme prísť do centra mesta aj na druhý deň, lebo sme si tu chceli vychutnať raňajky. V pekárničke na Vlamingstraat sme si dali kávičku, čaj, foccaciu a croissant a mohli sme pokračovať do hlavného mesta, čo bola naša posledná zástavka. Aj keď iba krátka, lebo opäť pršalo a mali sme pred sebou 12 hodinovú cestu domov. Ďalšie mesto na našom zozname, kam sa chceme vrátiť!

Brussel je francúzsky ostrov vo flámskom mori- hovorí sa tu prevažne po francúzsky, čo bolo dosť zvláštne. Veľmi nám pripomínal Paríž, nie len jazykom, ale tiež to je obrovské mesto a centrum strážili vojaci.  Hlavné mesto Belgicka je momentálne sídlom popredných inštitúcií nielen Európskej únie. Okrem toho, že sa tu konajú zasadnutia Európskeho parlamentu, je sídlom Európskej komisie, Rady Európskej únie a NATO. Chceli sme vidieť jednu z najznámejších atrakcií Brusselu – cikajúceho chlapca (Manneken Pis), ako asi všetci turisti. Boli sme prekvapení, keď sme zbadali malú fontánku na križovatke ulíc Rue de l´Etuve a Rue du Chêne a okolo nej kopu ľudí. S Cikajúcim chlapcom sa spája veľa legiend.  Najslávnejšia je legenda o vojvodovi Godfriedovi II. z Brabantu. Keď mal vojvoda dva roky,  jeho vojská viedli vojnu proti Berthoutsu. Chlapčeka položili do košíka a zavesili na strom, aby dodal vojakom odvahu. Chlapec sa údajne pocikal a omočil nepriateľské vojská, ktoré vojnu napokon prehrali. Táto pamiatka má veľmi dobrý marketing, keď pri „obyčajnej“ fontánke bolo toľko ľudí. V Brusseli je aj cikajúce dievčatko Janneken Pis a cikajúci psík Zinneke Pis. Cestou od cikajúceho chlapca na Grote Markt sme si vychutnali fantastické wafle, túto ochutnávku sme si šetrili celý týždeň. Také, ako v Belgicku nenájdete asi nikde inde na svete a špekulovali sme, čo ich robí takými chrumkavými.

Grote Markt je nádherné námestie s cechovými domami a radnicou. A musí byť ešte krajšie v auguste, keď tu je rozložený kvetinový koberec! V jednej z uličiek pri námestí sme sa najedli a smerovali sme ešte k Atómiu, sto metrovej kovovej konštrukcií, ktorá bola postavená v roku 1958 pri príležitosti svetovej výstavy EXPO 58 a symbolizuje 150 miliárd krát zväčšený model kryštálu železa. Tvorí ho deväť veľkých gúľ, ktoré sú pospájané chodbami.

Pod Atómiom sa nachádza park s modelmi významných monumentov z celej Európy v mierke 1:25, takzvaná Mini Európa. Je to síce mimo centra, ale my sme to mali po ceste. Zastavali sme sa ešte v supermarkete nakúpiť jedlo na cestu a pár darčekov, ako pivá a pralinky, postáli sme si v piatkových zápchach a vydali sme sa na cestu domov, počas ktorej sme si rekapitulovali zážitky a dojmy. Bol to opäť jeden z výletov, kde sme veľa videli, ale ešte aj veľa nevideli, takže niekedy nabudúce naplánujeme letecky výlet do Amsterdamu a tiež aj do Brusselu. Zas nás prekvapili ďalšie dve krajiny, ktoré majú turistom čo ponúknuť. V Belgicku sme strávili menej času, takže má nevýhodu, ale Holandsko v nás zanechalo dobrý pocit z nádhernej krajiny, v ktorej sú aspoň z nášho pohľadu ľudia šťastní, všetko funguje tak, ako má, a máte stále chuť sa len tak bicyklovať a jesť to úžasne jedlo z trhov. 

Na záver naše TOP zážitky:

  1. Skanzen Zaanse Schans a malé obchodíky
  2. Kvetinová burza v Aalsmeer
  3. Tulipánové polia a Keukenhof
  4. Romantická plavba v Bruggy
  5. Tržnica v Rotterdame

... a video

FOTO BY ROMAN BELUS

https://www.facebook.com/romanbelusfotovideo/?ref=ts&fref=ts

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?