Čo vidieť v Benátkach za 1 deň

Autor: Miroslava Pukajová | 7.8.2016 o 0:00 | (upravené 10.8.2016 o 12:34) Karma článku: 3,38 | Prečítané:  364x

V Benátskej lagúne sa údajne ukrýva 118 väčších a malých ostrovov a tu je inšpirácia, ktoré z nich treba navštíviť, ak ste si na návštevu vyčlenili iba jeden deň.

Počas letnej dovolenky v mestečku Lido di Jesolo sme si spravili výlet do Benátok. Z Lida do prístavu Punta Sabbioni to je asi 20 km a z tohto prístavu premávajú lode na Benátske ostrovy. V Punta Sabbioni sme zaparkovali (7 eur na deň) a v stánku sme si kúpili 24 hodinový lístok na loď (20 EUR), ktorá premáva podobne ako mestská hromadná doprava. Lode prevádzkuje spoločnosť ACTV a na stránke http://actv.avmspa.it/en nájdete podrobnosti o cestovaní, ako aj cestovný poriadok (http://www.actv.it/sites/default/files/ultimorario.pdf). Lístok je potrebné označiť pred každou jazdou na zastávke. 

Ráno o 8:26 hod. sme nastúpili na loď č. 12, smer Burano. Cesta trvá 30 minút a medzi prístavom a Buranom je ešte jedna zastávka, Treporti. Ostrov Burano je podľa môjho názoru najkrajší Benátsky ostrov vrátane samotných Benátok. Už z diaľky je vidno farebné domčeky, ktoré sú typické pre tento ostrov a tiež nakláňajúcu vežu kostola San Martino, ktorá sa nakláňa kvôli mäkkému podložiu močiarov.

Farebné domčeky mali v minulosti svoj účel, a to aby miestni rybári aj za zníženej viditeľnosti trafili k svojmu domu. Tradícia sa zachovala dodnes za prísnych pravidiel - dva susediace domy nemôžu mať rovnakú farbu a zmenu farby povoľuje miestny úrad. Dnes tu žije necelých 3 000 obyvateľov, hlavne európski dôchodcovia a umelci, ktorí tu našli pokoj a inšpiráciu. Ďalšou tradíciou, ktorá sa na ostrove zachovala je čipkárstvo. V miestnych obchodoch nájdete vreckovky, obrusy, šále a iné výrobky z paličkovanej a háčkovanej čipky, ktorej sa venovali ženy rybárov od stredoveku. V centre ostrova oproti kostolu je aj čipkárske múzeum (Museo del Merletto, 10:00-18:00 hod., 5 EUR) a čipkárska škola. Ostrov sa v skutočnosti skladá zo 4 ostrovčekov, ktoré sú oddelené kanálmi a prepojené mostíkmi. Keď vystúpite z lode, choďte rovno a dostanete sa k hlavnému kanálu. Na rohu je michelinovská reštaurácia Riva Rosa (via San Mauro 296, 30142 Burano, na mapke červený bod) podľa Michelin Guide 2016. Vyzerala veľmi dobre a aj ceny boli prijateľné, takže pokiaľ hľadáte kulinársky zážitok, môže to byť práve večera na vyvýšenej terase tejto reštaurácie.

Na ostrove sú ďalšie dve reštaurácie v zozname Michelin Guide 2016, Al Gatto Nero a Da Romano. Ak prídete k hlavnému kanálu, poprechádzajte sa v uličkách a dajte si kávu, užívajte si ten pokoj medzi farebnými domčekmi. Ak tam prídete o takom čase ako my, ostrov bude úplne prázdny, takže aj Vaše fotky budú zachytávať iba krásu ostrova bez turistov. Ostrov sa začne plniť až okolo 10:00 hod. Najfotogenickejšie miesto na ostrove s najfarebnejšími domčekmi nájdete kúsok od zastávky, na mapke modrý bod.

Ďalej sme prešli okolo zastávky cez drevený most na vedľajší ostrov Mazzorbo. Prešli sme sa po voľne prístupnej ovocnej záhrade k ďalšej Michelinovskej reštaurácií Venissa a vrátili sme sa späť, lebo o 10:30 hod. nám išla loď č. 12 na ostrov Torcello, na ktorom sme boli o 5 minút.

Torcello je veľmi pokojný, takmer neobývaný zelený ostrov. A to tu v minulosti žilo až 10 000 obyvateľov a mal väčšiu moc ako Benátky. Kvôli malárií ale obyvateľstvo v stredoveku vymrelo. Zaujímavosťou je, že na Torcelle v roku 1948 býval aj spisovateľ Ernest Hemingway. Od zastávky vedie iba jedna ulička popri reštauráciach k hlavnému námestiu.

Zachovala sa tu prvá benátska bazilika Santa Maria Assunta zo 7. storočia so zvonicou, z ktorej je nádherný výhľad (5 EUR). Bazilika je vyzdobená byzantskými mozaikami zo zlata. Vedľa baziliky je kostol Santa Fosca a múzeum. Pred bazilikou je Attilov trón, na ktorom podľa legendy sedával vodca Hunov Attila. Na ostrove sme sa zdržali len pol hodinu a o 11:05 hod. sme nasadli opäť na loď č. 12, smer Murano, zastávka Faro. Cesta trvá pol hodinu.

Ostrov Murano je  preslávený šikovnosťou sklárskych majstrov, muránske sklo je známe na celom svete. Počiatok sklárskeho priemyslu sa datuje do roku 1291, kedy benátsky dóža zakázal výrobu skla na ostrovných Benátkach z dôvodu vysokého rizika požiarov a nariadil sklárom, aby sa presunuli spolu so svojou produkciou skla na Murano. Murano je aj v súčasnosti svetovo preslávené vďaka starodávnej ručnej sklárskej tvorbe, medzi ktorými vynikajú  stropné sklenené lampy. Sklárski majstri dodnes uchovávajú tajomstvo toho ako docieliť, aby bol krištáľ čo najtransparentnejší a modrý kobalt čo najpriezračnejší. Na tomto ostrove sa zrodilo aj tajomstvo výroby preslávených benátskych zrkadiel. Nachádza sa tu Museo Vetrario, múzeum skla v Palazzo Giustinian venované tradičnej výrobe skla. Môžete tu obdivovať prenádhernú zbierku starého skla, Barovierovu modrú svadobnú čašu z konca 15. storočia, ktorú emailom vyzdobil Angelo Barovier. Na ostrove sú aj kostoly a obytné štvrte bývalých sklárov, ktorí mali zakázané vycestovať, aby nemohli vyzradiť tajomstvo „benátskeho“ skla.

Ak chcete vidieť majstrov pri práci, choďte od zastávky rovno po Calle Bressagio a odbočte do prvej uličky vľavo na Calle Mioti. Hneď na začiatku uličky je po ľavej strane vchod do nenápadnej budovy, prejdete uličkou do zadnej časti budovy, kde je obchodík s muránskymi výrobkami a spýtajte sa na prehliadku. Prehliadka je zdarma, v niekoľkých jazykoch, keď sa nazbiera cca 15 ľudí. Prejdite cez obchod do zadnej časti, kde môžete počkať na prehliadku priamo pri peciach. Do dielne sa dá vstúpiť aj priamo z lode. Určite si nenechajte ujsť túto prehliadku, dozviete sa o spôsoboch výroby skla a všetko budete vidieť naživo!

Niektorý z výrobkov si môžete potom kúpiť v obchode, aspoň máte istotu, že ide o originál. Na ostrove je množstvo obchodíkov s muránskym sklom, ale niektoré sú dovážané z Číny.

Po prehliadke sa poprechádzajte po ostrove, popri tehlových továrňach, po malebných mostíkov vedúcich ponad kanály, po obchodíkoch s výrobkami až na Cometa di Vetro, námestie, kde sú sochy z muranského skla. Na Murane sme si dali obed v reštaurácií Dalla Mora. Aj keď som využila príležitosť dať si pizzu z čierneho cesta, jedlo bolo priemerné, obsluha podpriemerná a okrem ceny za jedlo sme zaplatili 18 EUR za servis (za 5 osôb)! V reštauráciach si všímajte, koľko je servisný poplatok za osobu (cca 1-2 EUR) a či Vám započítajú aj sprepitné (v tejto reštaurácií 12% z účtu). Zo zastávky Murano Faro sme sa o 14:39 presunuli linkou č. 7 do Benátok, na zastávku S. Marco. – S. Zaccaria. Cesta trvala asi 50 minút.

Benátky sú najznámejší a najnavštevovanejší ostrov v Benátskej lagúne, o čom svedčí aj počet turistov, oproti ostatným, relatívne pokojným ostrovom. Starobylé úzke uličky lemuje asi 170 kanálov, po ktorých sa plavia gondoly, typické benátske lode, ktoré pôvodne slúžili na prepravu rakiev s mŕtvymi. Na konci sú zahnuté doľava, aby sa gondola netočila do jednej strany, pretože gondoliér stojí na jednom boku a odráža sa palicou od dna. Polhodinová jazda na gondole vyjde na 80 EUR a môžete si priplatiť aj za speváka.

Ďalším typickým znakom Benátok sú karnevalové masky, ktoré nájdete v obchodíkoch. Vo februári sa tu koná Benátsky karneval, ktorý je jeden z najznámejších na svete aj vďaka svojej špecifickej benátskej atmosfére. V minulosti boli Benátky námorná veľmoc. V 8. storočí došlo k zjednoteniu osád pod vládcom ľudu dóžom. Vymanili sa spod byzantskej nadvlády a stali sa samostatným štátom. Zaslúžili sa o prudký rozvoj, dokonca sa rozrástli o ostrovy Dalmácie a svoje postavenie korunovali aj prinesením relikvií sv. Marka, ktorý sa tak stal od roku 829 oficiálnym patrónom mesta aj s vlastným námestím. Mesto si dodnes zachovalo svoj historický ráz, aj keď väčšina z budov nemá kanalizáciu. Preto sa turisti na večer vracajú do svojich hotelov mimo Benátok. A preto je v meste podľa niektorých ľudí cítiť zápach, aj keď ja som ho nepostrehla nikdy. Tu sa ale problémy mesta nekončia. Počas priemerne 50 dní do roka tu hladina vody vystúpi aj o 90 cm a zaplaví veľkú časť Benátok, hlavne námestie sv. Marka, ktoré je najnižšie položené miesto. Proti „Aqua Alta“ alebo vysokej vode sa buduje ochranný systém Mose na okraji lagúny. Do Benátok sa viete dostať loďou, ako my alebo zo severu vlakom alebo autom. Auto musíte odstaviť na parkovisku, pretože v Benátkach premávajú iba lode. V Benátkach sa spája bohatá história s množstvom turistov, takže sa pripravte na preplnené ulice a dlhé rady, ktoré si budete musieť vystáť, keď budete chcieť navštíviť nejakú atrakciu.

Z lode sme vystúpili na hlavnej zastávke S. Marco. – S. Zaccaria a dav turistov nás viedol k námestiu sv. Marka.

Po vystúpení z lode sa dáte doprava cez mostíky nad kanálmi. Z posledného mostíka je výhľad na Most vzdychov (Ponte dei Sospiri), ktorý vedie z Dóžovho paláca do väznice. Tento názov dostal podľa toho, že väzni sa mohli posledný krát pozrieť na Benátsku lagúnu a povzdychnúť, pretože sa z väznice živí nedostali.

Dóžov palác po pravej strane (Palazzo Ducale) je sídlom Benátskej republiky a v minulosti bol sídlom súdu a všetkých najvyšších úradov kedysi samostatného štátu Benátky. Dnes tu je múzeum a vstupné je 19 EUR. Zaujímavosťou je, že ide o ojedinelý palác, ktorý neobklopovali obranné múry. Šlo o preukázanie dôvery voči benátskemu ľudu.  Za rohom paláca vstúpite na námestie sv. Marka. Námestie Sv. Marka je miesto, kde sa mnohým návštevníkom začína tá pravá prehliadka tohto mesta. Historicky významné námestie, ktoré nesmie chýbať na žiadnej pohľadnici z Benátok je doslova centrom mesta a priamo z neho máte možnosť vidieť ďalšie dôležité miesta a stavby. Priamo z námestia vidíte Baziliku Sv. Marka, hodinovú vežu známu ako Torre dell’Orologio, ktorá pred pár rokmi prešla rekonštrukciou, vidíte Dóžov palác, prípadne zvonicu Kampanila. Na ňom sa môžete stretnúť s pouličnými umelcami, obrovským množstvom holubov a v čase zvýšenej hladiny je toto miesto pod vodou. Mimochodom, holuby sú v Benátkach posvätné, pretože keď v minulosti padala veža Kampanila, holuby začali lietať a odplašili ľudí pod vežou a tým im zachránili život. Dnes sa obyvatelia skladajú na čistenie mesta alebo na antikoncepciu pre holubov. Holuby sú hlavní obyvatelia námestia, avšak ich kŕmenie je zakázané. Kedysi bolo v Benátkach 140 000 holubov a kŕmenie na Námestí sv. Marka bola tradícia, ale kvôli obavám o fasády na okolitých budovách úrady zakázali kŕmenie holubov. Čistenie po holuboch tiež nie je lacná záležitosť a údajne stojí ročne 27 EUR na holuba. Ak chcete zažiť pohľad na mesto z výšky 99 metrov, vyvezte sa výťahom na vežu Kampanila (8 EUR). Počas svojej existencie plnila úlohu delostreleckej strelnice pri obliehaní Benátok, odbíjala čas, plnila úlohu majáku pre lode plaviace sa po lagúne. Horná zvonica, ktorá je dnes rozhľadňou pre turistov, disponuje zvonmi, z ktorých najväčší Marangona disponuje váhou 3,6 tony. Zvon Nona váži 2,5 tony a jeho zvuk oznamoval poludnie. Aj ďalšie zo zvonov ako Maleficio, Mezza Terra, alebo Trottiera oznamovali odlišnú udalosť, či už to boli zasadnutia vlády, alebo popravy. Práve na Kampanile v roku 1609 predviedol Galileo Galilei svoj vynález, ďalekohľad.

Bazilika sv. Marca (5 EUR) je asi najkrajšou stavbou celých Benátok a ak ju chcete vidieť zvnútra, budete musieť vystáť dlhú radu. V stavbe sa miesi byzantský, gotický a renesančný sloh. Pozrieť si túto budovu z vonka a zvnútra bude jedným z najkrajších zážitkov a nesmiete to minúť. Bohaté zdobenie a reliéfy boli tvorené niekoľko storočí a v 14. a 15. storočí ich doplnilo o maľby a sochy viacero významných umelcov. Baziliku prezývajú aj zlatá bazilika kvôli zlatým mozaikám na strope.

Po prehliadke námestia sa vydajte úzkymi uličkami až ku Canale Grande (Veľký kanál), ktorý je tepna mesta, je dlhý 4 km a pretína mesto na dve polovice. A nenechajte si ujsť ani impozantný kamenný most Ponte di Rialto, ktorý ponúka výhľad na Veľký kanál. Typická benátska biela stavba je mostom neobvyklého tvaru, no pre nutnosť prieplavu lodí a gondol v kanáli Canal Grande, bolo nevyhnutné vyriešiť architektúru jeho stavby tak, aby umožnil prieplav. V súčasnosti sa na ňom nenachádza len priechod pre chodcov, ale aj niekoľko obchodoch, občas umelci a jeho snímka vám v cestovateľskom albume nemôže chýbať.

Oddýchnite si a sadnite si na kávičku s výhľadom na kanál a užívajte si atmosféru tohto krásneho mestečka, ako my. Po kávičke sme sa vydali na bezcielnú prechádzku uličkami. Dostali sme sa až k Squero di San Trovaso, kde sa vyrábajú gondoly alebo k mostu Ponte dell'Accademia, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na kostol Basilica di Santa Maria della Salute.

O 19:14 sme sa loďou č. 15 z námestia s. Marco- S. Zaccaria (Pietà- nástupište A) vrátili späť do prístavu Punta Sabbioni. Príjemne unavení a plní dojmov a zážitkov. Pri ďalšej návšteve mám v pláne pozrieť luxusný ostrov Lido, kde sa každoročne koná filmový festival, ostrov Svätý Juraj (Isola di San Giorgio Maggiore), ležiaci priamo oproti Dóžovmu palácu, ostrov svätého Lazara (Isola di San Lazzaro degli Armeni), ktorý bol v stredoveku útočiskom malomocných, Sant' Erasmo, zelený poľnohospodársky ostrov alebo San Michele, obohnaný múrom, za ktorým sa ukrýva mestský cintorín.

Na záver zoznam TOP zážitkov:

1. Ranná prechádzka po Burane

2. Prehliadka továrne na výrobu skla

3. Benátske uličky

Photo by Roman Beluš (www.romanbelus.sk)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházku vyslali do Luxemburgu s pochybnosťami

Šéf Siete sudcom zatiaľ nikdy nebol. Ak sa ním stane, oproti slovenským kolegom so skúsenosťami zarobí niekoľkonásobne viac.

DOMOV

Do Trnavy sa tlačí extrém aj cez primátora

Radikáli chvália Bročku za to, že im poskytuje priestor.

TECH

Skvelý smartfón za dve stovky? Odporúčame Honor 7 Lite (recenzia)

Kovový smartfón s dlhou výdržou batérie a skvelým fotoaparátom.


Už ste čítali?