Karneval v Benátkach

Autor: Miroslava Pukajová | 7.3.2017 o 22:19 | (upravené 9.8.2017 o 10:36) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  677x

Aj keď sme v Benátkach boli niekoľkokrát, stále nás lákalo navštíviť ich aj počas slávneho karnevalu Carnevale di Venezia, ktorý sa koná každoročne vo februári, vždy na inú tému. Tento rok bola téma Vanity af – fair, Trh márnosti.

Ak chcete ušetriť 15 USD na ubytovaní cez booking.com, kliknite na tento link: https://www.booking.com/s/32_8/5030f814 , nájdite a zajednajte si svoje ubytovanie a po absolvovaní ubytovania sa Vám na účet vrátia peniaze. Nezabudnite si v nastaveniach bookingu zadať číslo svojej karty. Tieto peniaze môžete potom použiť na cestovanie alebo na niečo úplne iné :-)

Slovo karneval pochádza z talianskeho "carne levare" odoprieť si mäso. Benátsky karneval patrí medzi najstaršie na svete a jeho pôvod siaha do 13. storočia. Masky sa tu však začali vyrábať už o dve storočia skôr. Nosenie masiek bolo využívané skôr na nemravné a podvodné činnosti, keď chlapi chodili prezlečení za ženy do ženských kláštorov alebo sa skrývali za maskami počas hry v kasíne. Keďže sa nosenie masiek v Benátkach rozmohlo počas celého roka, bolo ustanovené, že sa smú nosiť iba počas karnevalu. Na niekoľko dní sa pod nimi skryli sociálne rozdiely a obyvatelia sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave.

Karneval je obdobím zábavy pred nadchádzajúcim štyridsať dňovým pôstom. Počas karnevalu je centrom zábavy námestie sv. Marca, kde sa konajú mnohé podujatia. Medzi najznámejšie patrí spúšťanie anjela zo stometrovej veže Campanilla na oceľových lanách. Let anjela sa koná viackrát a keď ho chcete stihnúť, pozrite si aktuálny program na oficiálnej stránke http://www.carnevale.venezia.it/en/events-list/. Karneval je sprevádzaný mnohými podujatiami, bálmi, ohňostrojom či vystúpeniami. Aj keď sa na bál nedostanete, určite Vás očaria masky v uliciach Benátok, ktoré Vám ochotne zapózujú pri gondole alebo na brehu Veľkého kanála. Stovky masiek sa pohybujú uličkami Benátok a dotvárajú atmosféru tohto veľkolepého podujatia. Väčšinou ide o historické masky, ktoré si na sebe naozaj dali záležať a kombináciou tohto rozprávkového miesta a historických masiek sa ocitnete v inom storočí!

Tradičné masky majú aj pomenovanie, napríklad Colombina - maska ​​zakrývajúca len hornú polovicu tváre zdobená zlatom či striebrom, Arlecchino – čierna maska ​​s plochým opičím nosom pôvodne vyrábaná z dreva či kože, predstavujúca divocha alebo otroka, Pantalone - maska ​​na hornú polovicu tváre predstavuje smutného starčeka s dlhým nosom a šikmými očami, Bautta - štvorcová maska ​​zakrývajúci celú tvár, bez otvoru pre ústa, zvyčajne doplnená o trojrohý klobúk a plášť, Dottore - bizarná biela maska ​​s dlhým zobákom a okrúhlymi otvormi pre oči, často doplnená okuliarmi, Volto - biela maska ​​tradične doplnená trojrohým klobúkom, predstavuje pravdepodobne ducha.

Masky sú vyrábané v luxusných dielňach z drahých materiálov a niektoré sa dedia z generácie na generáciu. Ak sa chcete tiež zamaskovať a nepripravili ste sa vopred, nezúfajte, pretože priamo v uliciach si nejakú masku alebo škrabošku môžete kúpiť a bez problémov Vám tu aj namaľujú tvár.

My sme tentokrát výlet neplánovali, iba sme si v sobotu povedali, že ideme, zabookovali sme ubytovanie a v nedeľu ráno sme vyrazili. Benátky sú od Bratislavy vzdialené necelých 700 km, a tak sme po 6 hodinách v nedeľu okolo obeda boli na mieste. Zaparkovali sme v prístave Punta Sabbioni, odkiaľ chodí každú polhodinu loď priamo do Benátok. Druhá možnosť je prísť do Benátok zo severu, na aute alebo vlakom ale keďže z tejto strany je aj letisko, predpokladali sme tam väčší nápor turistov a zvolili sme cestu, ktorú sme už poznali, loďou. Parkovanie v prístave stojí 5 eur na deň a je strážené. Kúpili sme si dvojdňový lístok na loď (30 eur, jednodňový 20 eur). Lode sú tu prostriedok mestskej hromadnej dopravy a preto chodia často a na lístok môžete neobmedzene cestovať 24, resp. 48 hodín. Je však potrebné pred každou jazdou lístok priložiť k čipovému turniketu. Lode prevádzkuje spoločnosť ACTV a na stránke http://actv.avmspa.it/en nájdete podrobnosti o cestovaní, ako aj cestovný poriadok. O pár minút nám prišla loď č. 15 smer S. Marco. – S. Zaccaria. Plavba do Benátok trvá asi 40 minút s jednou zastávkou na ostrove Lido. Do večera sme sa prechádzali po Benátkach a kochali maskami a magickou atmosférou. Vyšiel nám krásny slnečný deň a lepšie sme ho využiť ani nemohli. Môže sa však stať, že práve počas karnevalu je tu „Aqua Alta“ alebo vysoká voda, keď hladina vody vystúpi aj o 90 cm a zaplaví veľkú časť Benátok. Vtedy sa Vám určite zídu gumáky.

Starobylé úzke uličky lemuje asi 170 kanálov, po ktorých sa plavia gondoly, typické benátske lode, ktoré pôvodne slúžili na prepravu rakiev s mŕtvymi. Na konci sú zahnuté doľava, aby sa gondola netočila do jednej strany, pretože gondoliér stojí na jednom boku a odráža sa palicou od dna. Polhodinová jazda na gondole vyjde na 80 EUR a môžete si priplatiť aj za speváka. Ak sa nechcete len tak voľne potulovať, naplánujte si deň podľa programu na oficiálnej stránke, aby ste vedeli, kedy a kde sa koná let anjela, prehliadka masiek na gondolách, na bicykloch, koncerty, vystúpenia, prehliadky, bály, súťaže...

Večer sme sa tou istou loďou vrátili do prístavu a ubytovali sme sa v meste Lido di Jesolo, našej obľúbenej letnej destinácii vzdialenej od prístavu asi 20 km. Ubytovanie s raňajkami v Hoteli Ute nás na jednu noc pre piatich vyšlo 90 eur cez stránku http://www.booking.com alebo skúste niečo zaujímavé cez www.airbnb.com.

Ďalší deň sme začali raňajkami v hoteli prechádzkou po prázdnej pláži. Je zaujímavé vidieť dovolenkovú destináciu mimo hlavnej sezóny. Cez leto sem mieria tisícky turistov aj miestnych, aby si oddýchli na 15 km dlhej piesočnej pláži a večer sa poprechádzali alebo nakúpili na obchodnom bulvári. Mimo sezóny je mesto opustené, až na pár hotelov otvorených celoročne, robotníkov chystajúcich hotely na leto a zopár ľudí, ktorí tu relaxujú aj cez zimu. Ten pokoj pri rannej prechádzke po slnečnej pláži nás donútil zamyslieť sa nad tým, že aj dovolenka pri mori v letnej destinácií mimo sezóny je veľmi zaujímavá skúsenosť, nielen pokiaľ si potrebujete vyvetrať v pokoji hlavu, načerpať energiu z mora a slnka alebo sa pobicyklovať po okolí. Pláž aj hotely boli zazimované. Na pláži bol nanosený piesok do válov, aby zabránili búrlivej vode dostať sa do hotelov popri pláži, hotelové záhrady boli prekryté plachtami, ako ochrana pred pieskom a soľou. Miestni sa v tomto čase pomaly začínajú pripravovať na turistov, pretože sezóna začína už v apríli.

Zbalili sme si veci a opäť sme sa presunuli do prístavu Punta Sabbioni, pretože nás plán bol pozrieť si ostrovy Murano a Burano. Loď č. 12 premáva každú hodinu (ale závisí od sezóny). Prvá zastávka je Treporti, kde je potrebné prestúpiť (alebo aj nie, ale to záleží od času a sezóny). Pokiaľ budete mať rovnaký program ako my, odporúčam Vám ostať autom už v prístave Treporti, aby ste nemuseli ísť autom ďalej do Punta Sabbioni a loďou sa presúvať cez Treporti (ako my) a ušetrite nejaký čas. Po pol hodine plavby nasleduje zastávka na ostrove Burano, kde vystupujeme. Ostrov Burano je podľa môjho názoru najkrajší Benátsky ostrov vrátane samotných Benátok.

Už z diaľky je vidno farebné domčeky, ktoré sú typické pre tento ostrov a tiež nakláňajúcu vežu kostola San Martino, ktorá sa nakláňa kvôli mäkkému podložiu močiarov. Farebné domčeky mali v minulosti svoj účel, a to aby miestni rybári aj za zníženej viditeľnosti trafili k svojmu domu. Tradícia sa zachovala dodnes za prísnych pravidiel - dva susediace domy nemôžu mať rovnakú farbu a zmenu farby povoľuje miestny úrad. Dnes tu žije necelých 3 000 obyvateľov, hlavne európski dôchodcovia a umelci, ktorí tu našli pokoj a inšpiráciu. Ďalšou tradíciou, ktorá sa na ostrove zachovala je čipkárstvo. V miestnych obchodoch nájdete vreckovky, obrusy, šále a iné výrobky z paličkovanej a háčkovanej čipky, ktorej sa venovali ženy rybárov od stredoveku. V centre ostrova oproti kostolu je aj čipkárske múzeum (Museo del Merletto, 10:00-18:00 hod., 5 EUR) a čipkárska škola. Ostrov sa v skutočnosti skladá zo 4 ostrovčekov, ktoré sú oddelené kanálmi a prepojené mostíkmi. Keď vystúpite z lode, choďte rovno a dostanete sa k hlavnému kanálu. Na rohu je michelinovská reštaurácia Riva Rosa. Poprechádzajte sa po ostrovčeku, po malebných uličkách, ktoré lemujú útulné farebné domčeky. Tie fotky vyzerajú neskutočne. Veľmi sme sa potešili, keď sme opäť narazili na obchodík, v ktorom miestny umelec tvorí krásne veci s miestnou tématikou. Pred dvomi rokmi sme si tu kúpili hodiny, minulý rok sme ostali smutní, lebo mal zavreté a dnes nás opäť potešil rámom na fotky. Vždy, keď sa motáme po Buranských uličkách a vidíme tabule na domoch s označením na predaj, pohrávame sa s myšlienkou, že sa sem presťahujeme. Áno, až tak nás očaril tento ostrov, ktorý v sebe skrýva históriu, tradíciu, farebnosť, umenie, taliansku náturu, pokoj, dobré jedlo aj blízkosť mora! Keď sme si uvedomili, že tu ešte teraz ostať nemôžeme, vrátili sme sa do prístavu a tou istou linkou sme pokračovali na ostrov Murano.

Ostrov Murano je  preslávený šikovnosťou sklárskych majstrov, muránske sklo je známe na celom svete. Počiatok sklárskeho priemyslu sa datuje do roku 1291, kedy benátsky dóža zakázal výrobu skla na ostrovných Benátkach z dôvodu vysokého rizika požiarov a nariadil sklárom, aby sa presunuli spolu so svojou produkciou skla na Murano. Murano je aj v súčasnosti svetovo preslávené vďaka starodávnej ručnej sklárskej tvorbe, medzi ktorými vynikajú  stropné sklenené lampy. Sklárski majstri dodnes uchovávajú tajomstvo toho ako docieliť, aby bol krištáľ čo najtransparentnejší a modrý kobalt čo najpriezračnejší. Na tomto ostrove sa zrodilo aj tajomstvo výroby preslávených benátskych zrkadiel. Nachádza sa tu Museo Vetrario, múzeum skla v Palazzo Giustinian venované tradičnej výrobe skla. Na ostrove sú aj kostoly a obytné štvrte bývalých sklárov, ktorí mali zakázané vycestovať, aby nemohli vyzradiť tajomstvo „benátskeho“ skla. Ak chcete vidieť majstrov pri práci, vystúpte pri majáku, choďte od zastávky rovno po Calle Bressagio a asi druhá tehlová budova vľavo má výklad so sklárskymi produktmi. Keď vojdete dnu, okrem obchodíku uvidíte aj majstra pri peci, ako za 5 minút vytvorí z piesku do detailu prepracovaného skleneného koníka.

Ako pamiatku si tentokrát nemusíte domov priniesť magnetku, ale hodinky, náušnice, zátku alebo pero z muránskeho skla. Alebo aj luster, ktorý tu už dlho visí a má hodnotu 50 000 eur. Pri prechádzke ostrovom hneď uvidíte rozdiel medzi Buranskými farebnými domčekmi a Muranskými tehlovými budovami, čo ma tiež svoje čaro.

Podvečer sme sa linkou č. 12 vrátili späť do Punta Sabbioni a vybrali sme sa na cestu domov. Po ceste sme si hovorili, ako dobre sme sa rozhodli konečne ísť na Benátsky karneval a vidieť túto oblasť aj cez zimu. Ale my už vieme, že Taliansko je čarovné kdekoľvek a kedykoľvek!

Photo by Roman Beluš (www.romanbelus.sk)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Plavčan a SNS sú za svoju kauzu zodpovední. Ale Smer nie je bez viny

Smer sa nemôže tváriť, že nemá nič spoločné so systémom, akým sa delia eurofondy.

KOMENTÁRE

Boja sa, čo sa stane, ak z vojny zmizne človek. Elon Musk to chce zastaviť

Cieľ je ušľachtilý, ale nesplniteľný.


Už ste čítali?