Maurícius a Seychely -2. časť: Čo je dobré vedieť pred cestou na Maurícius

Autor: Miroslava Pukajová | 26.7.2017 o 22:07 | (upravené 9.8.2017 o 10:39) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  1057x

V tomto blogu by som chcela zhrnúť informácie, ktoré je dobré vedieť pred cestou, ktoré sa relatívne ťažko zháňali, lebo na nete toho nie je veľa. Nám veľa povedal náš domáci a Vám uľahčia pobyt. 

Ak chcete ušetriť 15 USD na ubytovaní cez booking.com, kliknite na tento link: https://www.booking.com/s/32_8/5030f814 , nájdite a zajednajte si svoje ubytovanie a po absolvovaní ubytovania sa Vám na účet vrátia peniaze. Nezabudnite si v nastaveniach bookingu zadať číslo svojej karty. Tieto peniaze môžete potom použiť na cestovanie alebo na niečo úplne iné :-)

  • Víza, očkovania nepotrebné, zdravotníctvo na európskej úrovni

  • Je dobre sledovať na stránke ministerstva zahraničných vecí výstrahy pre krajinu do ktorej cestujete a tiež prostredníctvom formulára oznámiť pobyt v zahraničí pre prípad nebezpečenstva

  • Pred vstupom do krajiny v lietadle dostanete na vyplnenie 2 formuláre, bez ktorých Vás nepustia cez pasovú kontrolu (osobné údaje, názov hotela, choroby)

  • Voda pitná

  • Časový posun SEL+2

  • Mena MUR - maurícijska rupia, 1 Eur = cca 38 MUR

  • Peniaze- Platba kartou je možná takmer všade, s výnimkou pouličných predavačov. Treba oznámiť banke, že cestujete do tejto krajiny, aby Vám nezablokovali kartu a trvajte na tom, lebo manželovi povedali, že to oznámiť nemusí a nešlo mu platiť. Tiež je dobré mať pri sebe rezervu v eurách pre takéto prípady, eurá zoberú všade.

  • Cestysú bez poplatkov, jazdí sa vľavo, hlavné body (letisko, hlavné mesto, …) spája “diaľnica”, po ktorej ale pobehujú psi, ľudia, motorky a všetko ostatné

  • Autobusy- sú lacnou možnosťou, ako spoznať ostrov. Lístok kúpite v autobuse a stojí od 15 do 30 MUR (40-80 centov). Môžete si priplatiť za klímu a batožinu. Sú dva typy, štandardné a expresné. Jazdia približne od 6:00 do 19:00. Málokde sa však dostanete priamym spojom. Neexistuje lístok na viac jázd. Keď chcete vystúpiť, stlačte tlačítko. Viac nahttp://www.mauritius-buses.com. Pôvodne sme plánovali cestovať po ostrove busmi ale hneď sme si to rozmysleli, keď sme si spočítali, koľko času by nám to zabilo a dali sme prednosť komfortu v požičanom aute. Vlaky tu neexistujú.  

  • Taxi je drahý, cesta z letiska do hotela (50 km) stála skoro 60 eur

  • Oplatí sa požičať si auto už priamo na letisku alebo vopred cez internet. Pre nás vybavil auto domáci za 20 eur na deň. Treba si zvyknúť na opačné šoférovanie, na hustú premávku hlavne ráno okolo 8 a večer okolo 6 a na iné nástrahy maurícijskych ciest ale premávka je pomalá a relatívne bezpečná

  • Na letisku sú aj pobočky rôznych agentúr, cez ktoré si môžete zorganizovať výlety po ostrove, ak sa napríklad bojíte šoférovať

  • Daň 15%

  • Elektrina- 230 V, je potrebná redukcia z anglických na európske zástrčky

  • Rozloha 2 000 km2, počet obyvateľov 1,2 milióna (najhustejšie zaľudnený štát Afriky), rozmery: 58 km dlhý, 47 km široký, pobrežie 177 km

  • Obyvatelia hovoria najmä francúzsky, kréolsky, anglicky

  • Národnostné zastúpenie najmä Indovia, náboženské zastúpenie hinduisti a rímskokatolíci

  • Všade sú voľnepobehujúce psy ale nebojte sa, sú príliš lenivé aby za Vami utekali

  • Ľudia sú veľmi priateľskí, žijú z turistov, tak sa ich pýtajte, radi Vám poradia. Zároveň nie sú dotieraví. Budú Vás zdraviť na ulici a usmievať sa na Vás.

  • Nízka kriminalita, veľmi bezpečná krajina

  • Kontrast medzi dedinkami, kde bývajú miestni, ktoré vyzerajú ako cigánske osady a medzi turistickými oblasťami, ktoré poskytujú služby na vysokej úrovni

  • Ceny potravín sú podobné našim cenám, dovezené potraviny sú drahšie

  • Jesť sa dá v stánkoch s lokálnym jedlom za dobrú cenu (cca 3 eurá), ktoré sú na každom rohu alebo v reštauráciach za vyššiu cenu (cca 10 eur)

  • Východné pobrežie je veterné

  • V januári, februári sa môžu vyskytovať tropické cyklóny

  • Treba rešpektovať tabule so zákazom kúpania, na niektorých miestach sú veľké vlny alebo silné morské prúdy

  • Ostrov je na južnej pologule, v Indickom oceáne asi 850 km východne od ostrova Madagaskar

  • Vlajka pozostáva zo štyroch farebných pruhov. Červený symbolizuje preliatu krv v boji za nezávislosť, modrý vody oceánu, žltý žiaru ako symbol slobody a zelený bohatú flóru a prírodu.

História

Maurícius bol objavený portugalskými moreplavcami v roku 1505. Prvými oficiálne uznanými osadníkmi boli Holanďania, ktorí v roku 1638 ostrov prehlásili za holandskú kolóniu a pomenovali ju podľa svojho panovníka Moritza von Nassau. Práve oni zoznámili svet s cukrovou trstinou či tabakom. Nanešťastie tiež zničili obrovskú časť ebenových lesov a úplne vyhubili vtáka Dodo, ktorý bol pre ostrov Maurícius unikátny a dnes je známy už len ako typický suvenír. Svoju kolóniu opustili v roku 1710. O päť rokov neskôr ostrov obsadili Francúzi, po ktorých ostal na ostrove jazyk, výborná gastronómia a výnimočné hotelové služby, ktorí ho však stratili vo francúzsko–britskej vojne v roku 1810. Angličania zmenili systém dopravy. Po vyhlásení zákazu otroctva v roku 1833 sa na Maurícius začala privážať lacná indická pracovná sila.Maurícius je jednou z príkladných krajín afrického regiónu, kde sa uplatňujú demokratické princípy, pravidelne sa konajú slobodné voľby a dodržiavajú základné ľudské práva. Trvalo udržateľný hospodársky rast zaraďuje tento ostrovný štát medzi najbohatšie krajiny v Afrike. Maurícius je parlamentnou demokratickou republikou. Na čele štátu je prezident.

Prírodné podmienky

Maurícius je hornatý ostrov vulkanického pôvodu, najvyšším bodom je Piton de la Petite Riviére Noire s výškou 828 m n.m., ktorý sa vypína na juhozápade. Maurícius obkolesujú koralové útesy asi 100 - 300 metrov od pobrežia, ktoré slúžia ako bariéra pred silnými prúdmi z oceánu a pomáhajú udržiavať nižšiu teplotu oceánu. Na niektorých miestach sú prerušené a cez tieto kanály môžu lode preplávať za útesy. Flóru tvoria prevažne vždyzelené tropické pralesy, inde suché savanové lesy a savany, cukrová trstina, čaj a stromy s tropickým ovocím, pobrežie lemujú kokosovníky. Faunu reprezentujú vtáky, opice, koralové ryby. Nachádza sa tu množstvo vzácnych endemitov a ohrozených druhov fauny i flóry (12 kusov zeleného papagája, ružový holub…).

Poľnohospodárstvo

Základom poľnohospodárstva je plantážnictvo s pestovaním cukrovej trstiny, palmy kokosovej, čajovníka, tabaku, kávy, vanilky, banánov, tropického ovocia, vo vyšších polohách sa pestuje agáva (na vlákno), zemiaky, ryža a kukurica. V živočíšnej výrobe prevažuje hovädzí dobytok, ošípané, kozy a hydina, dôležitý je rybolov. Z toho vyplýva dominancia priemyselnej výroby zameraná na spracovanie poľnohospodárskych produktov, hlavne cukrovarníctvo (40%), liehovarníctvo (rum), výroba nealkoholických nápojov, tabakový priemysel, spracovanie ryže, rýb, ďalej ťažba dreva, energetika (vodné elektrárne), textilný, odevný, elektronický a drevospracujúci priemysel (píly). Hlavným vývozným artiklom je textil (odevy), cukor, melasa, čaj, destiláty a rezané kvety. Krajina nedisponuje žiadnymi významnejšími zásobami nerastných surovín.

Modrý maurícius a Dodo - symboly ostrova

Možno ste už niekedy počuli o najznámejšej poštovej známke, modrom mauríciovi. Na ostrove Maurícius, ktorý bol vtedy britskou kolóniou, 21. septembra 1847 predstavitelia jeho správy vydali prvé dve vlastné maurícijské známky s nápisom POST OFFICE, v náklade pravdepodobne po 350-500 kusov. Oranžovo-červené v hodnote 1 penny a tmavomodré v hodnote 2 pence. Patria k najznámejším a najvzácnejším filatelistickým raritám na svete, keďže sa zachovali v minimálnom počte. Dostupné filatelistické pramene uvádzajú, že tzv. Modrého maurícia sa zachovalo 12 exemplárov a oranžovo-červených 14-15 kusov (dva nepoužité, ostatné sú opečiatkované). Väčšina z nich je v rukách súkromných zberateľov, niektoré sa dostali aj do oficiálnych zbierok alebo múzeí. Predlohu na obidve známky vytvoril miestny rytec a klenotník Joseph Barnard. Za vzor mu poslúžili prvé známky sveta vydané 6. mája 1840 v Anglicku. Obraz známky vyryl do medenej platničky v tvare štvoruholníka postaveného na výšku. Do stredu vsadil portrét vtedajšej anglickej kráľovnej Viktórie v ľavom profile s diadémom. Pozadie je šrafované a portrét je po celom obvode orámovaný – rámček tvorí názov ostrova Mauritius, nápis Postage, ako aj nominálna hodnota vyjadrená slovami Two pence (modrá známka), resp. One penny (oranžovo-červená). Údaj POST OFFICE odlišuje tieto známky od podobnej série vydanej v nasledujúcom roku vo vyššom náklade, v ktorej sa už použil nápis POST PAID.

 

Dront maurícijský alebo Dodo bol asi jeden meter vysoký, 23 kg vážiaci nelietavý vták z ostrova Maurícius, s mohutnými žltými behákmi, krátkymi krídlami, hákovitým zobákom, modro-popolavým perím a kučeravým chumáčom na chvoste, patrí do blízkeho príbuzenstva holubov. Živil sa rastlinnou potravou – ovocím a semenami, veľké hniezda si budoval na zemi, kde kládol po jednom vajci, pretože nemal žiadnych prirodzených nepriateľov až do doby kolonizácie ostrova.
Vták sa vôbec nebál ľudí a keďže nelietal, stával sa ich ľahkou korisťou. Prví zazreli dronta Portugalci, ktorí na ostrove pristáli začiatkom 16. storočia. Názov „dodo“ pochádza zo staroportugalského slova doudo, čo znamená „hlupák“. Stále pretrváva mýtus, že dronta lovili holandskí námorníci. Zabíjali ho kvôli mäsu tyčami, zbierali im vajcia a vo veľkom počte chytali ako živú zásobáreň mäsa pred dlhšou plavbou. Ale historické záznamy ani archeologické nálezy toto vôbec nepotvrdzujú. Už Portugalci zistili, že dront má príliš tvrdé mäso a je veľmi špinavý. Možno ľudia strieľali vtáka len tak pre zábavu, alebo mohli konzumovať jeho vajcia. To však nemusel byť ten hlavný problém. Kolonisti so sebou doviezli aj prasce, mačky, psov, krysy a skrotené opice, ktoré dovŕšili skazu bezbranných vtákov hlavne tým, že ničili ich hniezda. Na jeho zániku sa podpísalo aj klčovanie lesov, kde dront žil.


Jedlo

Prostredníctvom jedla spoznáte kultúru národa, objavujete nové chute a vône a toto sú dôvody, prečo si na dovolenkách zabookujeme maximálne ubytovanie s raňajkami. Plody mora, hlavne tuniak sú samozrejmosťou. Ochutnajte aj nakladané tropické ovocie alebo ovocie s čili. Stánky s čerstvým ovocím sú takmer na každom rohu a veľmi lacné. Papája, ananás, kokos, mandarínky, kiwi, mini banány… Keď ochutnáte ovocie tu, už nebudete mať chuť si kupovať doma to nezrelé. Pre mňa top gastro zážitok! Nezabudnite na vanilku zo St. Aubin alebo vanilkový čaj, ktorý sa na ostrove vyrába. Ochutnajte aj rum, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny, ktorá rastie všade, poprípade cukor či melasu. V reštaurácií ochutnajte "palm heart salad" ako predjedlo, šalát z dutiny 7 ročnej palmy. Kuchári ošúpu mačetou kôru, aby sa dostali k mäkkej dužine asi s 5cm priemerom v strede kmeňa. Chuťou pripomína trošku sladký kaleráb a kuchári ju podávajú surovú. Buď ju krájajú na kolieska na ochutnávku, alebo nasekajú na drobné slíže a dochutia ako šalát. Keďže na prípravu pár porcií tohoto šalátu musí rásť palma až 7 rokov, prezývajú tento pokrm aj milionárske predjedlo. Ako dezert tunajší obľubujú tamarind. Je podobný medu a podáva sa v tekutom stave. Na každej ulici a na každom rohu sa dajú kúpiť placky dhollpuri, ktoré sú plnené rôznymi zmesami – ryby, mäso alebo fazuľky. Hlavnou špecialitou je briani, čo je zmes ryže, zemiakov, korenia a mäsa. Obľube sa tešia karí jedlá, rôzne druhy zeleniny obalené v cestíčku alebo boulettes, guličky zo zeleninou alebo rybami. Street food jedlo je všade a je veľmi lacné.

Mark Twain nepreháňal, keď vyhlásil, že Boh musel raj stvoriť podľa Maurícia. Priezračné more, biely piesok, divoká príroda, horské špice, vodopády, tropické ovocie, nadmerný počet milého personálu, hinduistické chrámy a pritom žiadne jedovaté ani nebezpečné zviera! Viac o výletoch po ostrove sa dozviete v ďalšej časti blogu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?